Smrtiaca špirála

Prvou obeťou vojny býva pravda. Koľkokrát sa už tento aforizmus, pripisovaný Rudyardovi Kiplingovi, spomínal? A predsa na svete denne zomierajú ľudia pre lži, ktoré zostrojili politickí či náboženskí vodcovia. Koľko pravdy ešte zostalo nažive na Ukrajine?

14.04.2014 22:00
debata (2)

Pre Vladimira Putina by nemalo byť nič ľahšie, ako sa dištancovať od destabilizácie východnej Ukrajiny. Stačilo by povedať, čo by povedal každý normálny štátnik. Ak tam demonštrujú občania proti kyjevskej vláde a požadujú referendum o budúcom štátnom usporiadaní Ukrajiny, majú na to plné právo a rozumná vláda by ich nemala ignorovať.

Ak však začnú separatisti násilím obsadzovať vládne budovy a policajné stanice a rozdávať si ukoristenú výzbroj, je to čosi, čo by nezostalo bez ohlasu nikde na svete. Dupľom nie v Putinovom Rusku, v ktorom by, mimochodom, boli bez následných represálií nemysliteľné už len tie protivládne demonštrácie.

Správy z juhovýchodnej Ukrajiny sú zlé. Najagilnejší z „aktivistov“ sa nijako netaja, že ich konečným cieľom nie je referendum, ale pripojenie celých oblastí k Rusku. Maskovaní ozbrojenci, označujúci sa za kozákov a strážiaci vchod do obsadenej radnice v Slaviansku, to včera reportérovi agentúry Reuters vysvetlili jednoducho: hranice medzi Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom sú umelé a oni ich prišli odstrániť…

Kyjevská vláda sa ocitla na prahu smrtiacej špirály, v ktorej každý ďalší krok môže mať katastrofálne následky. Ak úrady dopustia, aby na východe krajiny zavládla ozbrojená anarchia, v ktorej si „proruskí“ vybavujú účty s „prozápadnými“ a naopak, potvrdia, že ukrajinský štát nie je schopný plniť ani svoje základné funkcie.

Lenže za hranicou, čo je v prípade Charkova pár desiatok kilometrov, stojí asi 40-tisíc ruských vojakov s výzbrojou a výstrojom umožňujúcimi intervenciu. Navyše, aj keby sa potvrdilo, že nepokoje na ukrajinskej strane hranice naozaj rozdúchavajú ruskí agenti, ako to zhodne tvrdia Kyjev, Brusel i Washington, pravdou zostáva, že na východe panuje všeobecná a hlboká nedôvera k novej vládnej moci.

Keď dočasný prezident Oleksander Turčynov pripustil, že referendum o usporiadaní Ukrajiny by sa mohlo konať spolu s prezidentskými voľbami 25. mája, možno čiastočne uspokojil niektorých nespokojných občanov. Vojenský zásah, a najmä taký, ktorý by sa zvrhol na krvipreliatie, by však mohol znamenať rozkol, v ktorom by už nešlo o ruských agentov, ale o bežných obyvateľov Donecka, Charkova a tak ďalej. Oakované ultimáta a otáľanie s útokom sa dajú pochopiť.

Putin samozrejme ozbrojené nepokoje neodsúdil, veď hrajú podľa jeho nôt, s agentmi či bez nich. Ruské jednotky stojace za hranicou pôsobia ako hrozba i katalyzátor rozkladu. Otázka len je, čo má teda Kyjev urobiť, aby sa vyhol rozpadu svojej krajiny, či už s priamou, alebo nepriamou účasťou Vladimira Putina.

Špirála sa krúti. Vláda v Kyjeve, ktorá už zmeškala jednu príležitosť za druhou (vyhlásenie referenda, vyhlásenie predčasných parlamentných volieb…), stojí jednou nohou vo vzduchu. A zisťuje, že ju nemá kam položiť

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #Ukrajina #kríza na Ukrajine