Strasti nášho štátu

Povedomie o tom, ako by mal fungovať právny štát a ústavný systém, má na Slovensku ťažký život.

15.04.2014 22:00
debata (5)

Ak ho svojimi hlúpymi straníckymi vojnami dennodenne zahmlievajú členovia parlamentu, ak si ho podľa potrieb prispôsobujú najvyšší predstavitelia štátu, ako sa niekto môže čudovať, že bežní ľudia v ňom majú už úplne dokonalý „hokej“?

Smer s KDH a so zvyškom opozície sa nevedia dohodnúť, či má prezident naďalej vymenúvať troch členov Súdnej rady, alebo mu má byť táto kompetencia odobratá. V ľútom boji nikto jasne nepovedal, či by sa táto zmena mala týkať aj čerstvo zvoleného prezidenta.

Informácia by to bola asi triviálna, ale pritom nie nepodstatná, pretože celý tento boj sa vedie iba na pozadí výsledku prezidentských volieb. Smer tvrdí – a v tom má pravdu – že návrh spolu s KDH podávali ešte vtedy, keď sa zdalo, že sa vlastne chystajú zúžiť budúce kompetencie Robertovi Ficovi.

Tým, že túto kompetenciu chcel presunúť na vládu, by vymenúvanie týchto členov Súdnej rady zostalo v najbližšom období v moci Smeru, ale už vzhľadom na volebné termíny to nie je to isté, ako keby mal túto kompetenciu ďalších päť rokov v rukách Fico ako prezident. Voľby však dopadli tak, že Fico môže naďalej do prezidentského paláca chodiť iba ako hosť, kým domácim pánom tam bude Andrej Kiska. Časť opozície má teda svoj vlastný výklad situácie – Smer sa práve usiluje zúžiť kompetencie Kiskovi. A KDH vajatá.

Tým sa však strastiplný život slovenského právneho a ústavného vedomia nekončí. Kdežeby. Niekdajšieho mečiarovského ohýbača ústavy, ktorý sa v prezidentskej role poväčšine usiloval držať „nízky profil“, no v rozhodujúcich situáciách (generálny prokurátor) sa jednoducho nezaprel, sa chystá vystriedať čistá právna insita.

Kiskove výroky o tom, ako bude spolupracovať s Ústavným súdom či ako má byť jeho spolupracovníkom predseda Najvyššieho súdu, sú rovnako gýčové a nereálne, ako bola jeho kampaň. Takto to skrátka nefunguje. Ani fungovať nebude. Nikde nie je napísané, že prezident musí byť ústavný právnik. Len by mohol predsa len poskytovať aspoň o čosi väčšie záruky, že nebude v základných otázkach fungovania štátu dokonalou hračkou v rukách ľudí, ktorí ho obklopia.

Nehovoriac o tom, že na javisku hodlá podľa všetkého naďalej zostať náš koryfej čistého a dôveryhodného súdnictva, neochvejný zástanca princípu „padni, komu padni“, Štefan Harabin. Aj vo Ficovej kampani sa objavil gýč, keď opisoval, ako má byť správny prezident s vládou v „partnerskom vzťahu“… Viete si však predstaviť, čo by nastalo, keby bol Fico povedal, že šéfa Najvyššieho súdu by mal vymenovať on, lebo veď to bude jeho spolupracovník?

No vidíte. Niektorí tomu asi ťažko uveria, ale rovnaká hlúposť je to aj vtedy, keď to povie Kiska (ktorý to, na rozdiel od Fica, aj povedal) a aj vtedy, keby nešlo o Harabina. Na to, aby tomu uverili všetci, by však muselo byť naše povedomie o štáte menej zanesené partajníckou politikou.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba