Dobre fungujúci štát je nepredstaviteľný bez kvalitných štátnych úradníkov. Rozhodnutie absolventov vysokých škôl, či pôsobiť v štátnom alebo súkromnom sektore, padne obvykle skôr, než je táto otázka vôbec dopovedaná.
Tieto pozície v štátnej správe pre nich jednoducho nie sú atraktívne. A tak dochádza k paradoxným situáciám: "malý“ štát si musí objednávať služby u konzultantov zo súkromných firiem, ktoré si účtujú neraz horibilné sumy za priam banálne analýzy. Navyše poradenstvo je zdrojom veľkej korupcie, ktorá odčerpáva ďalšie štátne zdroje.
Potom je tu ešte druhá možnosť: inšpirovať sa zahraničím, kde už veci lepšie fungujú. Lenže "odpisovať od tých lepších“ tiež nie je dlhodobo udržateľná stratégia.
Ak teda majú verejné inštitúcie kvalitne fungovať, musia byť schopné zaplatiť kvalitných ľudí z kvalitných škôl. Napríklad vo Francúzsku preto od roku 1945 funguje prestížna École nationale d’administration. Ako sa však ukazuje, tento centralizovaný model produkuje elitárov s rovnakým spôsobom myslenia, a čo je ešte horšie, vznikajú medzi nimi silné "kamarátšafty“, ktoré pre ostatných predstavujú nepreniknuteľnú hradbu.
Nápad ministerstva školstva poskytovať štipendiá na prestížnych univerzitách študentom, ktorí sa potom štátu "upíšu“, je preto veľmi zaujímavý, lebo štátna správa potrebuje vysokovzdelaných ľudí ako soľ. Ide iba o to, aby v analytických útvaroch ministerstiev našli skutočne aj uplatnenie. Inak to budú do vzduchu vyhodené peniaze.