Nie je totiž možné, aby škola chodila za študentmi, aj keď práve to sa u nás dialo v masovom meradle. Boli časy, a nie je to tak dávno, keď v regiónoch fungovalo viac ako sto pobočiek vysokých škôl.
To je jasný signál, že so vzdelávacím systémom krajiny, ktorá mala viac detašovaných pracovísk ako okresov, nie je niečo v poriadku. Kvalita a kvantita nejdú veľmi dohromady, zvlášť pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie.
Našťastie v poslednom čase sa ich počet výrazne znížil. K ich zániku prispela najmä novela vysokoškolského zákona, ktorá platí od januára minulého roka. Druhý dôvod je úplne prozaický – predovšetkým zriaďovateľom rôznych „dedinských“ univerzít berie výnosný zdroj obživy klesajúci počet študentov.
Navyše potrebný titul už získala väčšina z tých, ktorí ho potrebovali pre prácu v štátnych a samosprávnych funkciách, a keďže do škôl nastupujú populačne najslabšie ročníky, jednoducho niet koho učiť.
Na porovnanie: kým v roku 1990 sa na Slovensku narodilo takmer 80-tisíc detí, o desať rokov neskôr ich bolo už len 55-tisíc. Ak teda v priebehu jednej dekády ubudlo 25-tisíc detí v ročníku, muselo sa to odraziť aj na počte žiakov a študentov.
Na prvý pohľad môže správa o klesajúcom počte vysokoškolákov vyzerať tragicky, pravdou však je opak: Menej študentov môže priniesť pozitívny impulz pre skvalitnenie našich vysokých škôl. Situácia, keď zhruba 80 percent z nich bolo v rámci komplexnej akreditácie zaradených do najvyššej kategórie A, nezodpovedá realite.
Logicky vzaté, väčšina škôl nemôže byť v kategórii A, a ani niet dôvodu, aby tam boli. V niektorých prípadoch by bolo postačujúce, keby poskytovali iba bakalársky stupeň, na čo by im bohato stačilo aj céčko. Samozrejme, tak ako vždy ide o peniaze, a pre niektoré školy by preradenie do nižšej kategórie mohlo znamenať existenčné problémy. Preto sa silou-mocou snažia udeľovať doktoráty, aj keď na to objektívne nemajú.
Hlavný nástroj, prostredníctvom ktorého sa vysoké školy u nás konečne môžu začať diferencovať, je preto nová komplexná akreditácia. Diabol sa však ukrýva v detailoch. Veľa bude závisieť od toho, ako sa nastavia kritériá. Už teraz sme svedkami, ako si akademici upravujú kritériá tak, aby sa im podarilo preliezť do najvyššej kategórie.
Dôležité preto bude, aby všetky informácie boli verejne dostupné a aby ostatní vedeli posúdiť, či „odbornú“ štúdiu vydal Spolok Slovákov v Poľsku, alebo bola uverejnená v karentovanom časopise z vydavateľstva Oxford University Press.
Ak už dnes naše vysoké školy dokážu byť atraktívne pre gréckych a nórskych študentov, ktorí u nás študujú medicínu, farmáciu či veterinárstvo, našou dlhodobou ambíciou by malo byť rozšíriť okruh špičkových odborov a pritiahnuť aj ďalších zahraničných študentov. Školstvo by tak opäť mohlo zarábať, tentoraz na kvalite, ktorá sa oplatí.