Podľa štatistickej ročenky máme na Slovensku 1 328 základných škôl s 1. až 9. ročníkom a 673 tzv. málotriedok. Pri zhruba polovičnom počte detí je takáto hustá sieť škôl luxus, ktorý si jednoducho nemôže dovoliť žiadny štát.
Nápad zrušiť triedy druhého stupňa na 43 základných školách by sa tak dal chápať ako pokračovanie racionalizačných snáh, ktoré ministerstvo načrtlo už minulý rok v súvislosti s málotriedkami.
Lenže ak v prípade málotriednych škôl sa dalo argumentovať vysokými prevádzkovými nákladmi, rušenie „veľkých“ škôl je trochu problematickejšie.
Nie všetky zívajú prázdnotou, a ak áno, stáva sa tak často vtedy, keď v blízkom okolí vznikla cirkevná či súkromná škola. Zástupcovia týchto škôl radi argumentujú „rovnosťou pred ústavou“, lenže súkromné vzdelávanie nie je nikde vo svete financované tak štedro ako u nás a nikomu by ani nenapadlo žiadať pre ne 100 % normatív! Predovšetkým súkromné školy tak odčerpávajú zdroje, ktoré by štát mohol využiť inde.
Druhým problémom zostáva nedoriešená otázka dopravy žiakov. Pokiaľ neexistuje jasná koncepcia, či štát podporí prevádzku tzv. školských autobusov, alebo či samospráva posilní lokálne spoje, nie je možné chcieť, aby sa od 1. septembra začali desiatky, ba i stovky žiakov presúvať z jednej obce do druhej.
Mnohí zriaďovatelia, ktorých trápia finančné suchoty, by iste privítali, keby sa mohli zbaviť tohto bremena. Lenže skôr ako ministerstvo k takémuto kroku pristúpi, malo by doriešiť dve spomínané otázky.