Ani záujmový krúžok konjunkturalistov, ktorí v určitej fáze svojho života vymenili proletársky internacionalizmus za nacionalizmus.
Mali by sme sa preto prestať tváriť, že Matica, to sú nejakí „oni“. Každá zmienka o tom, čo Matica stvára, padá aj na nás samotných. Iste, miera zodpovednosti bežného občana nie je rovnaká ako u politikov. Lenže bežní občania volia politikov, ktorí sa už dvadsať rokov tejto hanbe prizerajú. Alebo dokonca chodia matičiarsku vrchnosť uisťovať, že to, čo robí, je v najlepšom poriadku. Za naše peniaze.
Politici sa prizerali – a vo výsledku nezáleží, či s nezáujmom, alebo vypočítavo – ako sa z Matice stáva dojnica podvodníkov, čo tasia slovo národ ako meč a drzo okrikujú každého, kto verí, že dobrým vlastencom možno byť aj bez pátosu. Prizerali sa, ako sa pomaly hlavným bodom programu niektorých ľudí pod jej hlavičkou stáva snaha o rehabilitáciu vojnovej republiky a jej politických predstaviteľov.
Prizerali sa a platili. Dotácie pre Maticu sú možno viazané predpismi o nakladaní s verejnými financiami, lenže pravidlá účtovníctva nehovoria o vnútornom obsahu toho, na čo sa používajú. Každý druhý používateľ internetu má v súvislosti s Ukrajinou plné ústa rečí o fašistoch a fašizme. Stále si myslíme, že z komédie nemôže vzniknúť tragédia?
Každá zbierka, v ktorej sa pod hlavičkou Matice objavia ódy na Tisa či útoky na menšiny, je aj naša zbierka. Každé tragikomické vystúpenie predsedu Matice, s čelenkou či bez nej, ide aj na náš vrub. Rovnako každý kamarádšaft matičiarov s neofašistami, hoci aj pod priehľadným rúškom politického protokolu, ako naposledy na Devíne.
Prečo si hocijaký zlostný „národovec“, čo sa neváha poruvať na pošte, môže verejne dovoliť reči, aké by sotva prešli trebárs funkcionárovi verejnoprávnej televízie? Prečo nikoho netrápi obsah matičných novín, v ktorých rôzni odložení mečiarovci prepisujú národné dejiny ruka v ruke s „kapacitami“ typu Milana Ďuricu? Na čích kontách skončila zbierka na národný poklad? Prešiel by na pôde hociktorej verejnoprávnej vysokej školy čo i len zlomok nehorázností, ktoré bez väčšieho záujmu verejnosti bežne prechádzajú pod hlavičkou Matice?
Matica predsa nemala byť Loďou bláznov. Ak by aspoň čiastočne naozaj plnila to, čo má napísané v zákone a čo si koniec koncov pravidelne ukladá i sama vo svojich programových dokumentoch, mohla to byť vcelku užitočná organizácia. Ak to nedokáže a my sa budeme ďalej len pobavene či pohoršene prizerať, vedzme, že každá jej hanba bude tak trochu aj našou hanbou. Každý, kto sa pýta, prečo sa toľko našincov bojí prihlásiť k normálnemu vlastenectvu, mal by sa pozrieť na súčasnú Maticu. Uvidí vlastenectvo v krivom zrkadle.