Najmä keď ide o obchádzanie zákonov. Stačí medzi paragrafmi úzka štrbinka a už sa cez ňu pochybní podnikavci pretlačia. Po dobe hlásania absolútnej slobody podnikania však spoločnosť začína chápať, že kšeftárom treba riadne klepnúť po prstoch. Nech nepopulárne opatrenia voči nim vyvolávajú akokoľvek kritické reči o údajnom úradníckom šikanovaní.
O aktivitách, neraz iba papierových, nepoctivých pracovných agentúr sa dlhšie šepkalo. A nielen to. Preto dozrel čas, aby sa ministerstvo práce konečne rozhýbalo. Ani nebolo treba náročných kontrol, stačilo personálnym firmám uložiť povinnosť zaslať do konca marca výročné správy.
Osemdesiat percent z nich nebolo schopné urobiť ani to, respektíve sa priznali, že za predchádzajúci rok nezabezpečili ani jediného nového zamestnanca (pri 14-percentnej nezamestnanosti)! Diletanti? Ak išlo o to nahrabať pre seba, tak iste nie. Riadiaci pracovníci týchto pseudoagentúr sa výdatne priživovali na hospodárskej kríze, ochudobnili pritom štát na daniach o milióny eur.
Po tomto administratívnom zásahu ich zrejme ostanú na pracovnom trhu zo dve stovky. Teraz nastal čas rad-radom ich skontrolovať. Lebo pracovné podmienky a sociálne postavenie, ktoré viaceré z nich „vybojujú“ pre svojich klientov u zamestnávateľov, bývajú často na úrovni raného kapitalizmu.