Preto význam a hodnota pôdy rastú a budú rásť, tak ako bude pribúdať počet obyvateľov na planéte. Vedci spočítali, že zem je schopná uživiť deväť miliárd ľudí, Slovensko okolo šesť a pol milióna obyvateľov. Zhruba o milión viac, ako je nás v súčasnosti.
Máme teda pôdu na predaj? Poľnohospodárom sa pri tejto otázke ježia fúzy. Za necelé desaťročie stratilo Slovensko v dôsledku záberov nenávratne 67-tisíc hektárov pôdy a ďalších 40-tisíc a možno až 100-tisíc hektárov pôdy zmenilo majiteľa v prospech zahraničných investorov. Celkom určite sa nechystajú pôdu zo Slovenska vyviezť, zato môžu exportovať všetko, čo na nej dorobia.
Zmenou vlastníka pôdy sa však otvárajú brány aj k vlastníctvu vody. Pod pôdou sa totiž nachádza voda a najväčšia zásobáreň pitnej vody je na Žitnom ostrove, kde sú jedny z najkvalitnejších pôd Slovenska. Práve na ne sa sústreďuje záujem zahraničných investorov. Pôdy, ale aj čistej vody na svete nepribúda, ale naopak, ubúda, oba prírodné zdroje sú čoraz cennejšie. Preto každý predaj pôdy, najmä do cudzích rúk, vyvoláva diskusiu. Tú uzavrel alebo možno, naopak, ešte viac vyostril čerstvo prijatý zákon o obchodovaní s pôdou.
Bez pôdy nedokážeme vyrobiť potraviny, to je vari každému jasné. Hydroponicky – z výživných roztokov – sa síce dajú dopestovať rajčiny, ale aké… Bez pôdy jednoducho nedokážeme existovať, už aj preto, že všetok látkový kolobeh v prírode je nemysliteľný bez pôdy. Pôda zabezpečuje krajine ekologickú stabilitu a jej trvalú udržateľnosť.
Dosť dôvodov na to, aby sme si ju vážili. Ako však vnímame pôdu? Jej hodnotu vyjadrujeme peniazmi a práve peniaze vyvolávajú búrlivú polemiku aj v súvislosti so zákonom o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Tento zákon jasne dáva prednosť slovenským hospodárom na pôde. Má to takpovediac logiku vyspelých európskych krajín – všetky sa síce formálne hlásia k tomu, že pôda je tovar, s ktorým možno obchodovať, ale v skutočnosti si pôdu na svojom území rôznymi zákonnými normami pred cudzincami tvrdo bránia.
V pozadí je nielen to, že s pôdou sa spája identita národa s krajinou, ktorú obýva, ale predovšetkým záruka toho, že kľúčový prírodný zdroj zabezpečuje ľudu základné existenčné istoty. A kto má nimi disponovať, ak nie zvrchovaný národ na svojom zvrchovanom území! Nie malé, ale veľké európske štáty ako Francúzsko, Veľká Británia, ale aj susedné Rakúsko už začínajú tvrdiť, že pôda nie je tovar, s ktorým sa obchoduje cez hranice. Tento postreh sprostredkoval v rámci verejnej diskusie okolo obchodovania s pôdou bývalý minister pôdohospodárstva Peter Baco, ktorý tvrdí, že pri nakladaní s pôdou nesmie Brusel národné štáty obmedzovať.
Veľké krajiny sa ani obmedzovať nenechajú, keď ide do tuhého. prednostné sú ich národné záujmy. Sú však vari slovenské národné záujmy menšie ako francúzske alebo rakúske? Určite nie. Ak toľko hovoríme o potravinovej bezpečnosti, potom by sme mali byť suverénmi aj pri gazdovaní na vlastnej pôde.