Lenže čo tí, ktorí sú takí chudobní, že banka im neposkytne ani úver a o kreditke môžu akurát tak snívať? Nebankové subjekty im s potešením doširoka otvoria svoju náruč bez toho, aby skúmali ich „bonitu“, lebo vedia, že o svoje peniaze neprídu. Vedia, že legislatíva nahráva viac veriteľom ako ľuďom, z ktorých zúfalej situácie ťažia. A tak sa z chudákov doteraz bežne stávali žobráci bez strechy nad hlavou.
Takémuto scenáru by mal byť čoskoro koniec, lebo aj nebankovky budú mať stanovené jasné úverové stropy. Je nemorálne, aby tí najchudobnejší boli trestaní dvakrát. Ľudia by mali byť chránení aj pred úžerou, lebo úroky nad 70 % – v súčasnosti v nebankovkách úplne bežné – ničím iným, ako úžerou nie sú. V konečnom dôsledku je to celé o privatizácii ziskov a socializácii strát – zatiaľ čo zisk zostane vo vrecku majiteľa nebankovky, ktorý v podstate nepodstupuje žiadne riziko, lebo prostredníctvom exekúcií svoje peniaze dostane späť, tak na pomoc týmto ľudom sa cez sociálny systém vyzbierame všetci.