Niekto by v situácii, keď sa trinásť poslaneckých mandátov rozdelí medzi osem samostatných politických subjektov, mohol hľadať väčšiu politickú diverzitu, čo by mal byť vlastne kladný jav. Realita Európskeho parlamentu je však taká, že podstatnejšia ako mechanická rôznorodosť je schopnosť politického konsenzu a v rámci neho začlenenia sa do širších prúdov.
Volebný výsledok Smeru, KDH a SDKÚ zostáva plus – mínus jedno kreslo nezmenený. Vzhľadom na výsledok Mostu – Híd a SMK môžu byť spokojní slovenskí Maďari, respektíve zástancovia medzietnického dialógu.
Kam sa v Európskom parlamente zaradia zástupcovia OľaNO, SaS a NOVA, sa ešte len uvidí. Rovnako, ako si ešte len budeme musieť počkať na to, či a ako budú schopní zaoberať sa európskou realitou namiesto povrchných protieurópskych bludov, ktorými sa ich strany snažili zaujať apatických voličov doma na Slovensku.
Mimochodom, voliči. O presných počtoch občanov Slovenska, ktorí pracujú a žijú v štátoch Európskej únie, sa vedú už celé roky dohady a spory. Podľa konzervatívnych odhadov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny to bolo ešte v roku 2007 najmenej 177-tisíc ľudí. Niet veľa dôvodov myslieť si, že sa na tom odvtedy niečo podstatného zmenilo. Skutočnosť bude skôr ešte oveľa vyššia, vzhľadom na počet ľudí, ktorí pracujú v zahraničí bez toho, aby o tom naše úrady vedeli.
Prečo spomínať tieto údaje? Pretože z nich vyplýva, že na podstatne lepšiu účasť Slovákov na voľbách do Európskeho parlamentu by bolo stačilo, keby sa aspoň títo ľudia a po dvaja – traja z ich rodinných príslušníkov odvďačili Európskej únii za takúto šancu na lepší život svojím väčším záujmom o dianie v nej.
Ako vidno, neschopnosť vidieť reálne súvislosti sa našim politickým stranám darí mimoriadne dobre naočkovať aj veľkej časti voličov.