Do Štrasburgu sa nedostali extrémistické strany, ktoré sú už zabehané a propagovaním svojich postojov zrejme nikoho nešokovali. Neuspeli ani tie, čo sa objavili z čista-jasna a hoci plagátmi oblepili polovicu Slovenska, ostali ťažko identifikovateľné vrátane svojho ekonomického krytia.
Pritom práve nízka účasť voličov až nebezpečne znížila kvórum pre ich vstup do europarlamentu. Napríklad keby sa kotlebovcom podarilo iba v Banskobystrickom kraji zmobilizovať svojich priaznivcov z druhého kola vlaňajších volieb župana (vyše 71-tisíc), suverénne by mali europoslanca. To by sme sa popri lepenovcoch v Európe zase zviditeľnili!
Aj voliči ôsmich strán, ktoré prekročili povinný päťpercentný prah, uprednostnili s výnimkou OĽaNO osobnosti známejšie z domácej či zo zahraničnej politiky. Bude síce medzi nimi jeden euroskeptik (Richard Sulík) a jeden kresťanský radikál (Branislav Škripek), ale tí tam hádam až toľko vody nenamútia.
Spokojní však nemôžeme byť s tým, že vo viacerých ohľadoch potrebný spoločný slovenský ťah na európsku bránku oslabí to, že viaceré menšie strany nemajú v europarlamente politických partnerov. A bez nich budú môcť svoje návrhy ťažko presadiť.