Niet najmenšieho dôvodu myslieť si, že sa toto číslo odvtedy podstatne zmenšilo. Skôr naopak. Navyše musíme si k nemu primyslieť neznáme množstvo občanov Slovenska, ktorí síce pracujú v zahraničí, ale naše úrady o nich oficiálne nevedia.
Keby priam už nikto iný, iba títo ľudia a po dvaja – traja z ich rodinných príslušníkov dali v sobotu najavo, že im nie je celkom ľahostajné, akým smerom sa bude uberať únia, ktorá im dáva takúto šancu na slušnejší život, volebná účasť by bola o dosť vyššia.
Nestalo sa tak. Takmer deväť z desiatich dospelých ľudí na Slovensku podľa všetkého považuje za samozrejmosť, že na to, aby od brehov Tisy plynule prešli k brehom Atlantického oceánu bez toho, aby ich po ceste obťažovali úradníci štátov, cez ktoré prechádzajú, im stačí občiansky preukaz členského štátu – čiže ten náš.
Zrejme iba pre naše modré oči nám tie štáty umožňujú usadiť sa v nich, alebo len pracovať, či posielať naše deti do ich škôl. A to, že nám obyvatelia bohatších európskych krajín posielajú časť svojich daní, aby sme si za ne u nás stavali, čo potrebujeme, to bude najskôr tiež nejaká naša prirodzená výsada, s ktorou nemá európska politika nič spoločné…
Čo povieme na svoju obranu, keď nás nejakí politickí dobrodruhovia začnú z Európy posielať domov ako nežiaduce elementy? Že v anketách, v ktorých o nič nejde a ktoré nás nestoja najmenšiu námahu, rozprávame o tom, akí sme veľkí Európania? Budeme na smiech. A len vlastnou vinou.
Legitimita mandátov tých, čo boli v sobotu zvolení, je taká nizučká, že ani nemá význam bližšie komentovať, ktorí to vlastne sú. Áno, víťazný Smer má o mandát menej, KDH a SDKÚ si zrejme udržali po dva mandáty, v europarlamente budú mať zástupcov obe naše „maďarské“ strany a NOVA. Áno, jeden mandát pre OľaNO i SaS (Richarda Sulíka osobne?!) je novinkou, ktorá bude mať pre Slovensko asi väčší význam v tom, kto z neho odíde do Bruselu, ako v tom, čo tam bude robiť.
Žiaden náš politik nemá právo mudrovať na tému legitimity orgánov EÚ. Nie únia, ale predovšetkým my sami máme problém s demokraciou a legitimitou volieb.
Isto sa ešte bude analyzovať, ako sa na totálne premrhanom potenciáli nášho európanstva podieľajú médiá, politici a strany. Jedno je však isté. Nie je možné, aby hlúpa propaganda spojená s povrchnosťou a snahou zaujať za každú cenu nemala po toľkých rokoch hmatateľný výsledok. Ak k tomu prirátame „antipolitickú“ módu ostatných rokov a protieurópske sliny vypúšťané do éteru v súvislosti s Ruskom a Ukrajinou v ostatných týždňoch, výsledok je veru hmatateľný až-až.
V každom prípade, ak v najbližšej budúcnosti niekto vo vašom okolí dostane chuť nadávať na „krivé banány“, bruselský „socík“ alebo, naopak, „fašizmus“ a podobné nezmysly, opýtajte sa ho najprv, kde bol minulú sobotu. A potom ho tam, vo všetkej úcte, pošlite.