A kto z vás uverí, že dôveryhodným zdrojom na odhaľovanie nepoctivosti slovenských politikov sú – slovenskí politici?
Najnovšie bombastické „odhalenie“ Igora Matoviča, týkajúce sa financovania volebnej kampane prezidentského kandidáta Radoslava Procházku spadá pod obe spomínané otázky.
Nie je tajomstvom, že kampaň pred prezidentskými voľbami bola všetko možné, len nie v intenciách pravidiel. Najmä čo sa týka najhorúcejších kandidátov. Niektorí z nich svoju kampaň odštartovali s ročným, ba i dlhším predstihom, keď motoristov na cestách po celom Slovensku oblažovali ich bilbordy.
V rovnakom duchu sa nieslo aj ich financovanie. Každý jeden z nich pekne „transparentne“ popísal, koľko peňazí v kampani minul a možno aj na aké položky. Akurát, že celková výška tých peňazí nemôže byť pravdivá, pretože len na tie bilbordy museli podľa znalcov reklamného trhu minúť oveľa, oveľa viac. Rádovo aj v stotisícoch eur.
Inými slovami, keď niekto povie, že Radoslav Procházka tiež podľa všetkého nedoložil všetko, čo na kampaň minul (a teda niektoré jeho zdroje by museli logicky zostať pred verejnosťou utajené), ani sa veľmi nemusí obávať, že by sa vydával na tenký ľad. Je to skrátka o čosi viac pravdepodobné ako nepravdepodobné, a Procházkove plamenné reči o morálke v politike na tom veľa nezmenia.
Problém však nastáva, keď sa do úlohy odvážneho whistle – blowera začne (po koľký už raz?) štylizovať ktosi ako Igor Matovič. Politik, ktorý sa kedysi prehupsol do parlamentu na chrbte neskonale naivného Richarda Sulíka a pomocou svojej siete regionálnych tlačovín. Priekopník antipolitickej politiky, ktorej pracovným nástrojom je vyvolávanie primitívnych vášní buď prednášaním prázdnych krčmových právd typu: „Všetci politici sú svine“, alebo, ešte horšie, nenávistnými prejavmi voči celým skupinám obyvateľstva, čo sa potom maskuje za konzervatívne presvedčenie. Politik, ktorý má leví podiel na ďalšom úpadku nášho parlamentu a ktorého poslanecký klub sa stal základňou jurodivých evanjelizátorov a ezoterických divožienok. Klub, ktorý sa postupne utešene rozpadáva, dodajme.
Najmä však politik, ktorý by mal o financiách v politike a okolo politiky radšej cudne mlčať, pretože podozrení je dosť aj okolo neho samotného.
Naši politici sú tí celkom poslední, kto by mal niekomu vydávať alebo odoberať vysvedčenia o bezúhonnosti. Najmä keď ich dôvody sú také priezračne jednoduché ako tie Matovičove – rozpad klubu, úbytok voličov (zrejme aj kvôli Procházkovi), úbytok pozornosti.
Na jednej strane sú podozrenia okolo prezidentskej kampane. Na druhej strane stojí fakt, že v Národnej rade sa sotva nájde niekto menej dôveryhodný na prinášanie podobných „odhalení“, ako jeden prvotriedny hochštapler aj s jeho detektorom lži.