Okamžitým dôsledkom bol pokles rubľa oproti doláru aj euru. Viditeľne sa oslabili aj akcie dotknutých ruských podnikov, napríklad Rosnefťu, ktorý vznikol priamo ako osobný projekt Vladimira Putina. Pochopiteľne, Američania ani Európania sa nedotkli Gazpromu, keďže to by sa rovnalo výstrelu do vlastnej nohy.
Problém so sankciami však nielenže zostáva, ale ich najnovšie kolo ho môže iba zvýrazniť. Po prvé, vôbec nie je také jasné, čo sa tým vlastne sleduje, ako by sa to mohlo zdať z vyhlásení politikov. Je ľahké povedať, že sankcie majú donútiť Rusko prestať sa miešať do bojov na východe a juhovýchode Ukrajiny. Trochu ťažšie je rozviesť, čo konkrétne sa tým myslí.
Majú napríklad Rusi hermeticky uzavrieť svoju hranicu s Ukrajinou, aby tade prestala prúdiť na Ukrajinu technika a ľudia? Určite áno. Akurát, že čosi také je v krátkom čase prakticky neuskutočniteľné. A práve o ten krátky čas tu vzhľadom na to, čo sa deje na východe Ukrajiny, predsa ide. Navyše, ľudia tade prúdia aj z Ukrajiny do Ruska, čo je jednoducho fakt, ktorý treba uznať i pri kritickom pohľade na kremeľskú propagandu o údajných státisícoch utečencov.
Podobných otázok je viac, a nevyrieši ich cena akcií Rosnefťu na svetových burzách. Sú riešiteľné prakticky iba priamym rokovaním s Rusmi. Lenže to je práve to, čo sankcie, ak aj nie priamo vylučujú, potom určite výrazne sťažujú.
Druhý problém je, takpovediac, historický. Ekonomické sankcie sotvakedy vyriešili to, čo si kládli za cieľ. Zato mali väčšinou nepríjemný bočný efekt v podobe zhoršenia života tých, ktorým vraj mali pomôcť. Saddámov Irak je chronicky známym príkladom, ale našli by sa aj ďalšie. Inak povedané, jediný, kto môže Putina donútiť, aby začal hľadať cestu von zo šlamastiky, do ktorej sa na Ukrajine dostal, sú ľudia, ktorí majú v Rusku naozajstnú moc. Koľko vody bude musieť Volgou pretiecť na to, aby akurát títo ľudia začali sankciami trpieť? Určite viac, ako ňou pretečie dovtedy, kým začnú sankcie pociťovať jednoduchí Rusi.
Výsledkom môže byť aj to, že jednoduchí Rusi, bombardovaní propagandou o mesianistickom poslaní Ruska, sa ešte viac primknú k Putinovi, zatiaľ čo oligarchovia ešte hodný čas nebudú mať dôvod rozmýšľať o prípadných zmenách v Kremli. A tí, čo sa boja rastúceho nepriateľstva Ruska voči Západu, budú mať dôvod báť sa ešte viac.
Predovšetkým však platí otázka: Čo sa bude dovtedy diať na Ukrajine? Občianska vojna, chaos, zmätok, neistá budúcnosť. Ekonomické sankcie sú legitímny prostriedok, ako dať najavo medzinárodný nesúhlas s politikou nejakého štátu a režimu. Spojené štáty a Európska únia takto riešia svoj postoj k tomu, čo sa deje na Ukrajine. Neriešia tým však to, čo sa tam deje. A to je zle.