To je nepochybne chvályhodné, i keď zatiaľ vieme konkrétne len toľko, koľko nám povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry: „Z taktického hľadiska Generálna prokuratúra SR nebude špecifikovať úkony, ktoré realizuje.“ Čo je takmer to isté, ako nevedieť nič.
Nič to. Okrem taktického sú tu aj iné hľadiská. Napríklad strategické. Ak je z taktického hľadiska dôležité skúmať, ako sa financovala prezidentská kampaň jedného kandidáta, potom zo strategického hľadiska by malo byť dôležité aj to, ako vyzerali kampane všetkých ostatných relevantných kandidátov. Na Generálnej prokuratúre by si určite mohli vyhľadať nejaké tie medializované informácie aj k tomuto hľadisku. Alebo azda volebné zákony nie sú zákony?
Ak sú, prečo potom nikoho netrápi, ako sa v niektorých prípadoch porušili zákonné časové limity kampane? A keď sme už pri tom: fakt, že jeden z kandidátov sa možno nechal trápne nachytať, predsa ešte neočisťuje iných, ostrieľanejších či prefíkanejších. Rozdiely medzi deklarovanými a možnými skutočnými nákladmi na kampaň bili do očí u všetkých z nich. Taktické je vyšetriť Procházkovu kampaň. Strategické by bolo zabezpečiť, aby si všetky budúce kampane všetkých možných budúcich kandidátov nemohli robiť zo zákonov dobrý deň tak ostentatívne, ako sme to videli tentoraz.