Zásadný zlom predstavoval rok 2004, keď Londýn otvoril svoj pracovný trh novým členským krajinám EÚ. Odvtedy na ostrovy prišlo takmer 600-tisíc Poliakov, 100-tisíc Litovčanov a desaťtisíce ďalších, medzi nimi aj mnoho občanov Slovenska.
Aj keď sa ukazuje, že táto imigrácia bola pre Britániu osožná, v krajine silnejú euroskeptické nálady. Mnohí politici si na nich prihrievajú vlastnú polievočku. Dokonca popredný labourista Jack Straw podľa týždenníka Economist vyhlásil, že rozhodnutie jeho strany otvoriť pracovný trh Východoeurópanom bol „obrovský omyl“.
V situácii, keď si väčšina Britov myslí, že imigrácia predstavuje pre Spojené kráľovstvo problém, a preto by sa mala zastaviť, robí vláda len to, čo je pre ňu najjednoduchšie – vezie sa na vlne odporu, lebo voľby sú za rohom a namiesto toho, aby racionálne oponovala Nigelovi Farageovi, snaží sa jeho rétoriku prevziať, čo je nesmierne hlúpe a neprezieravé.
Premiér Cameron už preto avizoval, že Británia sprísni vyplácanie sociálnych dávok pre prisťahovalcov z krajín EÚ, od čoho si sľubuje zastavenie prisťahovaleckej vlny. Cameron vie, že si to môže dovoliť, lebo v podstate iba nadväzuje na slová nemeckej kancelárky, ktorá pred minuloročnými voľbami začala debatu o „sociálnej turistike“ v Európe.
Aj keď si to možno neuvedomujú, nebezpečné na takomto postoji je to, že v snahe eliminovať hrozbu extrému, sami preberajú jeho rétoriku, čo môže byť začiatok konca EÚ, ako ju dnes poznáme.
P.S: Ako to už chodí, britskí politici hovoria len A a zabudli povedať B – do Albiónu skutočne prúdi zhruba 500-tisíc ľudí ročne, ale v tom istom čase z ostrovov odchádza zhruba 300-tisíc Britov. Mnohí z nich žijú v EÚ, kde tiež dostávajú dávky na deti a podobne…