Najnovším príkladom je pôvodne na tri dni plánované prímerie v pásme Gazy medzi hnutím Hamas a izraelskou armádou.
Tel Aviv tak reagoval na rastúci nátlak OSN, USA i Európy. Prímerie malo dať priestor na urovnanie krviprelievania v rámci izraelskej operácie Nezničiteľná skala, ktorá mala zastaviť pokračujúce ostreľovanie územia palestínskymi raketami. Spomínané prímerie je už na prvý pohľad pozitívnym javom. Tým skôr, že palestínske civilné obete sa rátajú na stovky a ranení na tisíce.
Prímerie malo však od začiatku háčik. Izrael si totiž aj počas „pokoja zbraní“ vyhradil právo pokračovať v likvidácií siete podzemných tunelov, ktorými palestínski ozbrojenci prenikajú v rámci boja proti okupácii na izraelské územie.
Pritom izraelský plukovník Ilan Sabaha pre denník Corriere della Sera priznal, že „o ich existencii sa síce vie, ale nie kde sú konkrétne“.
Prímerie sa napokon skončilo skôr, ako sa začalo. Predovšetkým preto, lebo nezavládlo zatiaľ v myslení väčšiny zainteresovaných. Pritom na jednej i druhej strane sú nielen radikáli, ale aj lídri, ktorí chcú skutočný mier. Uvedomujú si, že vojna nie je riešením a násilie nie je odpoveďou a že treba rokovať čo najskôr o dvoch štátoch pre dva národy.
Kto má rozum, ten pochopí, že spomínaný kľúč nemá alternatívu. Najskôr ale musí zavládnuť prímerie aj v myslení nielen Izraelčanov a Palestínčanov, ale aj tých, ktorí z pozadia udržujú oheň nenávisti.