Maličkosť by to nebola, ani keby išlo o obyvateľov Bratislavy, ktorá má najnižšiu mieru nezamestnanosti u nás. Fakt, že ide o obyvateľov komárňanského regiónu, robí z toho, čo by beztak nebolo maličkosťou, vec dosť veľkú na to, aby sa ňou zaoberala vláda.
To, že minister práce a sociálnych vecí zvolal rezortné rokovanie spolu s ľuďmi z úradov práce v Komárne a Nových Zámkoch, je uspokojivé, ale v danej situácii je to skôr samozrejmosť. Rovnako to, že o pomoc žiada aj Európsku komisiu prostredníctvom komisára pre zamestnanosť Lászlóa Andora. I keby sa pre prepustených podarilo niečo v krátkom čase vymyslieť, nebude to riešenie podstaty problému.
Podstata problému je pritom dlhodobo známa: naše vlády podceňujú a zanedbávajú regióny južného Slovenska.
Práve tieto regióny sú najviac postihnuté nezamestnanosťou. I keď možno akurát Komárňanský či Novozámocký okres sú na tom lepšie ako povedzme Rimavská Sobota, ani tých komárňanských 16–17 percent nezamestnaných nie je ničím, čím by sa dalo hrdiť. Práve tieto regióny majú zanedbanú infraštruktúru a niekedy doslova „vymierajú“, keďže všetko, čo mohlo, z dedín zutekalo.
Čo si budeme nahovárať. Dvadsať rokov sa v Bratislave o južnom Slovensku uvažuje takmer výlučne v národných a národnostných pojmoch. Raz ako o hrozbe, ktorú treba eliminovať, inokedy ako o volebnej sile, ktorú treba chlácholiť. Nikdy však nie ako o normálnej súčasti Slovenska, ktorá chátra a potrebuje pomoc.
Ľudia, ktorí si našli prácu v Komárome a inde za hranicou, prispievajú nie do nášho rozpočtu – náš rozpočet však musí na nich myslieť, keď sa dostanú do problémov, tak ako teraz. Lenže to vôbec nie je ich vina. Je to vina štátu, ktorý dosiaľ spravil málo pre to, aby sa na juhu Slovenska viac investovalo a aby tam vznikali pracovné príležitosti.
Je to vina niekoľkých garnitúr slovenských politikov, ktorí si na jednej strane dali záležať na tom, aby v územnosprávnom členení Slovenska nedajbože nevznikol nejaký väčšinovo maďarský kraj, o poznanie menej akoby im však záležalo na tom, či takto úspešne „rozriedený“ maďarský živel bude na Slovensku aj ekonomicky prosperovať. To by pritom bola tá najistejšia a najlepšia politika, či už pre elimináciu domnelých hrozieb, alebo pre chlácholenie počtom významnej menšiny.
To, že minister Ján Richter promptne rieši jednu nepríjemnú sociálnu situáciu, je veľmi správne. Ak by chcel niekto naozaj dlhodobo riešiť ekonomickú, a teda aj politickú situáciu na južnom Slovensku, vedel by, že na to ministerstvo sociálnych vecí nepostačí.
Čo chýba, je nejaký dlhodobý program, ktorý by bol zacielený na zveľadenie spomínaných regiónov. Ak by jestvoval, možno by tých 675 ľudí bez práce síce nebolo maličkosťou, ale neboli by ani ničím, čo by región nezvládol absorbovať aj vlastnými silami.