A čo je najhoršie, pôsobenie takýchto firiem sa len málo odráža na daňových príjmoch štátu, lebo nadnárodné firmy dokážu prostredníctvom svojich dcérskych spoločností svoje dane veľmi efektívne optimalizovať.
Prístup doterajších vlád by sa tak dal prirovnať k haseniu požiarov. Tam, kde hrozilo prepúšťanie, vláda naliala milióny eur zo štátneho rozpočtu a „bolo po probléme“.
Okrem toho, že investičné stimuly výrazne deformujú ekonomické prostredie, sú dosť drahým nástrojom s veľmi nejasným výsledkom. Napríklad na vytvorenie jedného pracovného miesta sa bežne vynakladá 20-, 30– či 50-tisíc eur. Vyskytli sa dokonca prípady, keď jeden jediný džob vyšiel štátnu kasu na viac ako 300-tisíc eur!
Politika zamestnanosti zredukovaná na hasenie aktuálnych problémov nevytvára priestor na koncepčné prístupy, ktoré by hľadali riešenie v horizonte dlhšom ako jedno volebné obdobie.
A tým určite nie sú montážne haly s draho dotovanými pracovnými miestami. Budúcnosť leží niekde úplne inde. Zmeniť celkové nastavenie nášho hospodárstva smerom k inovatívnym spoločnostiam, ktoré produkujú vysokú pridanú hodnotu, nie je jednoduché.
Prechod býva síce značne bolestivý, no je nevyhnutný. Ak si však vláda myslí, že navrhovanými daňovým úľavami pre podporu firemného výskumu a vývoja, ktoré po odpočte DPH predstavujú len 5,5 percenta (!) z výšky vynaložených nákladov, rozhýbe u nás inovatívny biznis, je na veľkom omyle.
Nikto neočakáva, že sa zo Slovenska razom stane Silicon Valley, lenže takýmto činom to nedotiahneme ani len na Stredoeurópsky technologický inštitút v Brne, lebo v susednom Česku úľavy predstavujú až 100 percent! Navyše česká vláda sa už pred tromi rokmi rozhodla preinvestovať takmer pol miliardy korún (približne 17 miliónov eur) do návratu špičkových českých vedcov zo zahraničia. Za európske peniaze vytvorila viacero výskumných centier, takže vedci majú k dispozícii niekoľko špičkovo vybavených pracovísk.
Inovácie prinášajú profit až o niekoľko rokov a ak má firma investovať do výskumu, platiť pritom všetky dane a odvody, rozmyslí si, či začne podnikať na Slovensku.
A nejde iba o daňové úľavy. Azda s výnimkou informačných technológií, presnejšie povedané, vytváraním rôznych aplikácií a programov, ktoré sa dajú vyrobiť „na kolene“, si všetky ostatné oblasti vedy vyžadujú vysoký vstupný kapitál. Lenže firiem disponujúcich tzv. rizikovým kapitálom, ktoré by im ho poskytovali, je u nás ako šafranu.
A tak sa kruh uzatvára. Zatiaľ čo je štát zamestnaný „hasením“ požiarov nezamestnanosti, zo Slovenska nám odchádzajú najlepšie mozgy. Kedy si uvedomíme, že ľuďom netreba dať rybu, ale naučiť ich chytať ryby?