Alebo, ako ironicky poznamenal ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, stačilo by, keby Rusko poslalo prázdne kamióny, ktoré by za ukrajinskú hranicu odviezli všetkých separatistov, a potom by už žiadnu humanitárnu pomoc nepotrebovali…
Tak či onak, cynický výrok, ktorý vystihuje podstatu Putinovej politiky, prichádza v okamihu, keď pred ukrajinskými hranicami stojí humanitárny konvoj, ktorý vzbudzuje nádeje i obavy.
Nik totiž nevie, čo bude nasledovať. Aj v tomto prípade však platí, že v každej hre má výhodu ten, kto začína. A treba povedať, že Putin začal dobre. Nech bude reakcia na jeho "servis“ akákoľvek, prináša mu u ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine (a, samozrejme, i v Rusku) body.
V prípade, že sa pomoc skutočne dostane do ich rúk, bude Putin vnímaný ako spasiteľ. Ak by na konvoj zaútočili ukrajinské jednotky, títo momentálne ťažko skúšaní ľudia z Luhanskej a Doneckej oblasti sa len utvrdia v presvedčení, že v Kyjeve vládnu "fašisti“.
Putin vie, že nemá čo stratiť. Navyše, tlačí ho čas. Pohľad na mapu je totiž jednoznačný. Územia ovládané separatistami sa postupne scvrkávajú a to i napriek tomu, že ich rady sa postupne rozrastajú. V oblastiach, kde sa už nebojuje, nijaká humanitárna katastrofa nehrozí. Preto musel Putin konať. Humanitárna pomoc by možno o niekoľko týždňov nemala vôbec zmysel.
Dôležitý je však i psychologický aspekt. Vojna, to už dávno nie je iba rinčanie zbraní. Moderná vojna je aj o schopnosti politikov získať si srdcia a mysle ľudí.
A čo môže zapôsobiť na utrápené duše lepšie ako obrázok Vladimira Putina, ktorý predsedá zasadnutiu Bezpečnostnej rady na "znovuzískanom“ Kryme, po ktorom nasleduje záber, ako sa kamióny s humanitárnou pomocou blížia k ukrajinskej hranici? Putin je v tomto zmysle skutočný majster propagandy. Vyberie sa do Jalty, teda na miesto, kde sa rozhodovalo o rozdelení Európy, a reční o mieri. Klobúk dole!
Na druhej strane, ak dáme propagandistický aspekt bokom, státisíce ľudí na východe Ukrajiny žijú dnes naozaj v takých katastrofálnych podmienkach, že bez cudzej pomoci sa nezaobídu. Je preto neuveriteľné, že v situácii, keď sa dokážu na krátkodobom prímerí dohodnúť i znepriatelení Izraelčania s Palestínčanmi, nie sú schopné spolu normálne komunikovať dve krajiny, ktoré majú k seba jazykovo i kultúrne tak blízko.
A to, že humanitárnu pomoc nedokázala vlastným občanom poskytnúť sama Ukrajina, je smutnou vizitkou, v akom stave sa nachádza náš východný sused.