Dostatok lekárov, sestier, zdravotníckych zariadení vybavených kvalitnou technikou, ako aj finančných zdrojov sa priamo odráža na zdravotnom stave obyvateľstva. Ťažko čakať zdravých ľudí tam, kde niektorý z týchto atribútov chýba.
Vzhľadom na to, že vek dožitia je u nás oproti priemeru členských krajín OECD až o tri roky nižší a, naopak, zdravotný stav Slovákov patrí k tým najhorším, je namieste otázka, čo robíme zle.
Pravidelné preventívne prehliadky výrazne eliminujú riziko vzniku chorôb, lenže nikto nikdy nevie, kedy sa mu čo prihodí. Choroba sa jednoducho nedá naplánovať.
Predstavme si situáciu – pri kolonoskopickom vyšetrení sa zistí, že pacient má na hrubom čreve nádor. Žiaľ, tzv. kolorektálny karcinóm patrí k najčastejším onkologickým ochoreniam u nás a počet nových prípadov z roka na rok stúpa. Pritom Slovensko vedie európsky rebríček výskytu tohto druhu rakoviny. V prvom štádiu má pacient takmer stopercentnú šancu na vyliečenie, preto treba nádor čo najskôr chirurgicky odstrániť. Lenže pred operáciou je nevyhnutné vykonať vyšetrenie prostredníctvom CT, aby sa zistil jeho rozsah.
A práve to býva kameň úrazu. Na takéto vyšetrenie sa u nás bežne čaká i mesiac! Pritom pacient už stratil týždeň čakaním na výsledok kolonoskopickeho vyšetrenia… Byť v takejto neistote niekoľko týždňov je pre pacienta nesmierne stresujúce, čo následne zhoršuje jeho psychický i fyzický stav.
Pri magnetickej rezonancii je situácia ešte horšia – v niektorých zariadeniach sa čaká aj tri mesiace. Paradoxne, tieto pracoviská sú väčšinou privátne. Ak cieľom súkromníka je maximalizovať svoj zisk, tak tu čosi nehrá. Tento biznis, napriek vysokým vstupným nákladom, je pravdepodobne taký ziskový, že niektorí prevádzkovatelia sa nemusia unúvať svoje prístroje využívať naplno.
Žneme tak trpké plody Zajacových reforiem – lukratívne časti sa sprivatizovali a straty nemocníc sa socializovali – čiže sa na ne pravidelne skladáme všetci pri ich oddlžovaní. Zdravotné poisťovne pritom nemajú dosah na čakacie zoznamy, tie si robia samotné pracoviská. Je preto nepochopiteľné, prečo sa tieto zariadenia nevyužívajú vo viaczmenných prevádzkach (česť výnimkám!).
Navyše to, že neexistuje zoznamu diagnóz, ktoré treba prednostne vyšetriť, vytvára obrovský priestor pre klientelizmus.
Ak sa štátu v spolupráci zo zdravotnými poisťovňami podarilo znížiť dlhé čakacie lehoty pri operačných zákrokoch, mal by podobne urobiť poriadok aj v prípade pracovísk CT a MR. Prvým krokom by mohlo byť transparentnejšie nakupovanie týchto zariadení zo strany nemocníc. Za ušetrené peniaze by mohli kúpiť viac moderných prístrojov, čím by sa skrátili čakacie lehoty.