Veľké celky i tragédie

Prečo k nám v auguste 1968 zavítali naši vtedajší „bratia“ na tankoch?

19.08.2014 22:00
debata (30)

Nuž celkom isto nie pre politické vtipy v Roháči či Dikobraze. Prišli, aby nám pripomenuli, že našou povinnosťou je podriadiť sa „veľkému celku“. Takému, voči ktorému sú naša vlastná vôľa a naše potreby len malichernosťami.

Tým veľkým celkom bol, pravdaže, takzvaný tábor mieru a socializmu. V hraniciach, ktoré na konferenciách na konci vojny a tesne po nej vylicitovali a potom spoločnou rukou narysovali veľmoci a prenechali Stalinovi ako jeho odstupné za zvyšok Európy.

V hraniciach toho celku sa potom v priebehu niekoľkých povojnových rokov odohrali prevraty, vzápätí víťazmi vyhlásené za spontánne ľudové revolúcie. Neborák ľud mal s nimi spoločné asi toľko, že než sa stihol spamätať z nadšenia (aspoň tá jeho časť, ktorá uverila, že ide naozaj o jej dobro), ocitol sa oddelený od druhej polovice Európy ostnatým drôtom a ozbrojenými strážami. Na veľmi dlho.

Ideológia? Cumlík pre naivných, maska pre cynikov. Išlo najmä o to, na čích hraniciach bude prvá línia budúcej vojny a kto bude pre koho tvoriť nárazníkové pásmo. Tiež o to, čo vyrábať, ktorým štátom to predávať a od koho čo nakupovať.

Ideológia bola dobrá na likvidáciu či zastrašovanie oponentov doma a na vyštekávanie po tých na druhej strane ostnatého drôtu. Mimochodom, aj osud predvojnovej ľavice je v tejto súvislosti dokladom, o čo tu asi išlo. Bolo malým zázrakom, akej dôvere sa tešila komunistická partaj, keď postupne pripustila odmäk, ktorý vyvrcholil práve v roku 1968.

Ten odmäk však Sovieti vyhodnotili ako hrozbu, že nárazníkové pásmo a prvá línia sa budú musieť časom presunúť o jednu celú krajinu na východ. Nešlo čisto o paranoju. Na jednej strane niet dôkazov o tom, že by bol mal druhý tábor vážny úmysel hnúť pre nás prstom. Hranice veľkých celkov v Európe sa ctili obojstranne.

Na druhej strane je zrejmé, že keby bol odmäk pokračoval, ten ostnatý drôt by sme si rozobrali my sami. No a čože je to vôľa štátov, národov a ľudí rozhodovať o tom, s kým chcú obchodovať a kam chcú patriť, proti záujmom veľkých celkov.

Poučenie? Ideológie a postavy na šachovniciach sa menia, jazyk však zostáva rovnaký. Naďalej sa zápalisto a učene mudruje o veľkých stratégiách, prvých líniách a nárazníkových pásmach. Naďalej počuť geopolitický newspeak, podľa ktorého je predsa pochopiteľné, že svetová či regionálna veľmoc reaguje voči niekomu agresívne, pretože tí hlupáci predsa „museli dobre vedieť“, že narazia na záujmy niekoho mocnejšieho.

Ukrajina sa isto tlačí na um ako prvá. Na mocenských stoličkách ani jednej zo strán konfliktu nesedí nejaká kladná postava. Neexistujú však žiadne „pochopiteľné“ imperiálne záujmy Ruska, ktoré by mu dovoľovali diktovať, kam má či nemá patriť a komu má byť nárazníkovým pásmom suverénna Ukrajina. My prví by sme mali spozornieť, keď nám niekto začne rozprávať o veľkých celkoch. Nič dobré z toho nepozerá.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #august 1968