Ale povedzme, že pre obnovu tamojšej infraštruktúry by takáto finančná injekcia znamenala naozaj veľmi výraznú pomoc.
Chýba už iba jedno: na to, aby na pomoc pri obnove rozstrieľanej juhovýchodnej Ukrajiny mohol prísť čo len jeden cent, tam musí najprv zavládnuť mier.
Vlastne, chýba tu ešte čosi: ak sa budeme držať prirovnania k Marshallovmu plánu, potom nezabúdajme, že popri jeho primárnom cieli, ktorým bolo postaviť vojnou zničenú Európu hospodársky späť na nohy, tu bol ešte nemenej dôležitý sekundárny cieľ. Hospodárskou obnovou posilniť demokratický vývoj v povojnovej Európe. Aspoň v tej jej časti, ktorá nepadla dohodami veľmocí do rúk Stalinovi.
Na prvý pohľad nasledujú tieto dve podmienky – mier a demokracia – logicky jedna po druhej. Najprv musí nastať mier, aby sa mohla začať demokratická obnova spoločnosti. Také jednoduché to však nie je. Dôrazne odmietať kremeľskú vojnovú propagandu, dookola bľabotajúcu o „fašistickej junte“, ktorá vraj v Kyjeve vládne, je jedna vec. Druhá vec je dôrazne odporúčať krajine, ktorá sa v stredno- či dlhodobom pláne usiluje o pripojenie k Európskej únii, aby načúvala oprávneným požiadavkám a potrebám všetkých svojich obyvateľov. Čiže aj tých ruskojazyčných, sústredených v regióne, v ktorom sa bojuje. Nikto nemôže od kyjevskej vlády seriózne chcieť, aby o budúcom usporiadaní Ukrajiny rokovala s nastrčenými ruskými agentmi, ktorí sa v Donbase ozbrojenou silou pokúsili zorganizovať trojbodovú frašku: „referendum“, „samostatnosť“, pripojenie Donbasu k Rusku. Uvažovať však o tom, aká bude Ukrajina „potom“, znamená vážne sa zamýšľať nad možnosťou budúcej federalizácie, alebo iného spôsobu zaručujúceho väčšiu samosprávu regiónov. Možno to bude napokon jediná ako-tak schodná cesta k udržaniu celistvosti Ukrajiny.
Vyše tristotisíc ľudí už utieklo z regiónu sužovaného konfliktom. A to je ešte tých šťastnejších tristotisíc. Mnohí utiecť nemôžu, a tak zostali polapení uprostred obojstrannej paľby, ktorá zabíja aj nevinných civilistov. Sú bez elektriny, bez vody a bez zásob potravín.
Nikto na západ od Ukrajiny si asi nemôže namýšľať, že vie, aké je to žiť v týchto dňoch v Donecku či v Luhansku. V každom prípade, už iba predstava, že sa aj so svojou rodinou jedného dňa ocitnete kdesi, kde na jednej strane pália ruskí veteráni „na dovolenke“, na druhej strane ukrajinská armáda, ale možno aj nejaký nekontrolovaný „prápor“ Pravého sektora, s ktorým sa oficiálny Kyjev bojí urobiť poriadok, je dosť zlá. Asi vás sotva v takejto situácii uchlácholí prísľub peňazí na obnovu infraštruktúry.
Čo potrebujete, je mier. Čo potrebujete zároveň, je záruka, že mier u vás doma zostane trvalým. Aká je asi šanca, že sa veci pohnú týmto smerom v Minsku, na stretnutí Porošenko – Vladimir Putin?