No to bude vskutku legitímna otázka. A čo takto otázka, čo s majetkom, ktorý už cirkvám vrátený bol, a o ktorom cirkvi – a medzi nimi na prvom mieste katolícka cirkev – už hodný čas odmietajú podať vyčerpávajúce informácie? A čo takto otázka, čo s tou časťou majetku, ktorá už bola cirkvi „vrátená“ v rámci predchádzajúcich vĺn reštitúcií (za Mečiara a za Dzurindu), hoci cirkev nikdy nebola jeho vlastníkom, keďže ho vždy mala od panovníkov či od štátu len v držbe, čiže v prenájme?
Arcibiskup Zvolenský však vie, že sa nemusí strachovať. Nikto mocný mu tieto otázky v dohľadnom čase nepoloží. To len čoraz významnejšie percentá veriacich i neveriacich si u nás kladú otázky, či je všetko v poriadku so vzťahom cirkvi a štátu a s tým, ako sa cirkevníci miešajú do politiky. Tak, ako to ukázal nedávny výskum Sociologického ústavu SAV (aj) na tieto témy. A čo je najskôr aj príčina, pre ktorú sa Zvolenský celkom nepokryte vyhráža ďalšími reštitúciami.
Nezostáva len pri tom. KBS uverejnila polemiku s výskumom z pera šéfa Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV Jozefa Matulníka. Akože inak: ak si podľa výskumu 79,81 percenta opýtaných myslí, že duchovní by mali vykonávať len náboženské a nie politicko-verejné činnosti, je to vraj preto, lebo otázka bola zavádzajúca. Pretože vraj „nie je jasné, čo sa myslí pod pojmom politicko-verejné činnosti“.
Podľa Matulníka, „Sú aj iné činnosti, ktoré…nemožno zaradiť ani medzi „čisto náboženské“ ani medzi politicko-verejné. Ak kňaz pôsobí v charitatívnom projekte, alebo sa angažuje o zlepšenie verejného priestoru obce… Keď sa duchovní vyjadrujú k závažným spoločenským problémom, tiež nejde o výlučne náboženské činnosti.“
Nie, ten pán si z nás nestrieľa. Myslí to vážne. Tak, ako isto myslel vážne aj svoj podpis pod nedávnou iniciatívou proti výchove detí k rodovému scitliveniu, plnou neprávd a konfabulácií. Tak, ako by isto súhlasil aj s mnohými výrokmi KBS o „kultúre smrti“, o tom, aké majú a nemajú byť naše zákony a na čo štát má alebo nemá dávať peniaze. A ktovie, možno aj s priamymi návodmi, koho majú a nemajú veriaci voliť, ktoré zaznievajú v kostoloch. Môže si niekto pomýliť tieto veci so „zlepšovaním verejného priestoru obce“, alebo s nejakými nezáväznými príspevkami do demokratickej diskusie?
Slovenská katolícka vrchnosť má problémy. „Liberálne“ názory pápeža Františka sú jedna vec; ak sa ukáže, že sa rozchádzajú aj s názormi veriacich na Slovensku, bude to horšie. A práve na to poukázal výskum sociológov zo SAV-ky – tých naozajstných, nie takých, čo si musia dodávať legitimitu funkciami v profesijných spolkoch.
Len jedno však môže byť pre niektoré cirkevné kruhy ešte horšie, ako „len“ rozchod s veriacimi. Naozajstná odluka cirkvi a štátu. Práve o tú ide, o nič iné.