Pritom povstalci ani Moskva netaja, že Rusi skutočne bojujú na juhovýchodnom fronte s tým, že nejde o armádu ale o dobrovoľníkov. A tí predsa bojujú aj na druhej strane frontovej línie. Prečo teda konkrétne prezident Petro Porošenko vytiahol práve teraz „ruskú kartu“ v podobe vpádu staršieho brata k mladšiemu?
Dôvodov môže byť viac. Napríklad snaha dištancovať sa od „neschopného vojenského velenia“ v súvislosti s najnovšími neúspechmi na východnom fronte. Hlavne však pripísať ich „vyššej moci“, ktorou má byť práve proklamovaný vpád ruských jednotiek. Inak by totiž Ukrajinci pripísali všetku vinu za spomínané neúspechy v tzv. protiteroristickej operácii nielen generálom, ale aj vedeniu v Kyjeve. Zároveň ide o akési nevyhlásené preteky o najväčšieho ukrajinského vlastenca. Porošenka do nich vohnala aktivizácia politických oponentov. V poslednom čase sa totiž politicky „spiaca krásavica“ Julia Tymošenková odrazu prebrala a ešte pred prezidentom vyhlásila, že Rusko „začalo vojnu proti Ukrajine“. V tejto súvislosti žiadala vyhlásiť na juhovýchode stanné právo, ktoré však vo štvrtok ukrajinská Rada bezpečnosti a obrany štátu odmietla.
Porošenkovo bitie na poplach možno v neposlednom rade chápať aj ako snahu upozorniť západných partnerov na to, že Ukrajinci nedokážu samostatne vyriešiť problém so vzbúrencami. A tak Kyjev volá po vojenskej podpore. Zatiaľ sa však dočkal v podstate iba tej slovnej, ak nerátame miliardové injekcie na žold vojakov, mzdy západných inštruktorov, komplety suchej stravy a nepriestrelné vesty. Najnovšie je to pozvanie do Bieleho domu. Porošenko a jeho okolie sa však spoliehajú na výsledky summitu NATO vo waleskom Cardiffe, kde by sa malo rokovať aj o Ukrajine. A to je ďalší z dôvodov, prečo z Kyjeva počuť naliehavé: "Pomôžte, Rusi idú!