Je však smutné, že aliancia, ktorá sama seba označuje za najmocnejšiu a najúspešnejšiu v histórii, potrebuje budíček v podobe krvavého konfliktu.
No dianie aj pre Slovensko potvrdzuje, že lepšie je byť v Severoatlantickej aliancii, a tiež v Európskej únii, ako mimo týchto štruktúr. Nie preto, že nám bezprostredne hrozia vojenské dosahy konfliktu na Ukrajine, hoci ani tento scenár sa žiaľ nedá vylúčiť. Ale na základe toho, že v rámci pôsobenia v týchto medzinárodných organizáciách má Slovensko oveľa širšie možnosti, ako ovplyvniť situáciu.
Áno, najväčší cynici namietajú, že veľmoci si aj tak urobia po svojom, či je to Amerika, alebo Rusko. Existencia NATO či EÚ však núti veľkých hráčov aspoň vypočuť si aj menších. To je niečo, čo Rusko po konci studenej vojny, najmä na čele s Vladimirom Putinom, nedokázalo či nechcelo pochopiť – že aj menší môžu mať hlas a že svet sa už nedá riadiť dohodami pár krajín.
Samozrejme, na medzinárodnej scéne vás nikto nebude počúvať len pre pekné modré oči. Ukáže sa to už na summite NATO, ktorý sa začína vo štvrtok. Slovensko musí byť aktívne a presvedčivé v aliancii či EÚ, hoci to niekedy znamená prinášať aj obete. Napríklad v podobe vyššieho obranného rozpočtu. Potom však môže lepšie ovplyvniť dianie podľa svojich predstáv.