Či už to bude avizovaný zákaz preletov európskych komerčných liniek cez ruský vzdušný priestor, sankcie na dovoz spotrebného tovaru, alebo dovoz ojazdených áut z Európy, je jasné, že to bude nepríjemné aj pre nás, obyvateľov EÚ. Čakajú nás ďalšie ekonomické nepríjemnosti.
Tentoraz nie pre krízu vyvolanú nezodpovedným správaním finančných trhov. Tentoraz pre krízu vyvolanú agresívnym postojom Moskvy k politickým zmenám na Ukrajine. Na konštatovanie, že anexia Krymu a postoje ruskej vládnucej garnitúry k dianiu na Ukrajine zohrali kľúčovú úlohu pri tom, ako sa politické zemetrasenie v Kyjeve premenilo na ozbrojený konflikt, nepotrebujeme ani úvahy o priamej účasti ruskej armády v Donecku. Na popieranie účasti Vladimira Putina na ukrajinskej tragédii je potrebná mimoriadna slepota či zaujatosť.
Je ťažké vymyslieť, ako inak mala reagovať únia, ak sa len nechcela pustiť rovno do vojenského dobrodružstva. Ukrajinská kríza je ďalším dôkazom, ako EÚ veľmi potrebuje svoju silnú zahraničnú politiku. Je zbytočné počítať telefonáty, ktoré mali v ostatných mesiacoch s Putinom jednotliví európski lídri (vôbec neprekvapí, že ich najviac absolvovala Angela Merkelová). Čo chýba, je skutočné "ministerstvo zahraničných vecí“ na čele so skutočným ministrom. "Obrážači“ medzinárodných konferencií sú v tejto úlohe celkom nanič.
V tejto nepríjemnej situácii boli sankcie zrejme jediným dostupným prostriedkom, ako vyvolať tlak na Rusko. Nielen dostupným, ale aj celkom legitímnym. Otázka je, dokedy v sankciách pokračovať, či dokonca, ako sme práve svedkami, ich stupňovať ("vystupňovať tlak na Rusko“ je formulácia, ktorou včera svetovým agentúram vysvetľovali nové kolo sankcií diplomatické zdroje v Bruseli).
Najhoršie by bolo, keby sme sa s Ruskom vmanévrovali do situácie, keď by sa sankcie stali otázkou politickej prestíže. V Putinovom autokratickom Rusku sú organizátori demonštrácií posielaní do väzenia za "vyvolávanie nepokojov“ a popularita lídra môže stúpať priamo úmerne s utrpením tamojších ľudí – ak im to štátne médiá "vysvetlia“ ako výsledok nenávisti Západu k Rusku. V demokratickej Európe, kde sú ľudia unavení rokmi krízy a jej otázneho riešenia pomocou šetrenia a škrtov, nie je vôbec nereálne očakávať ešte väčší nárast extrémnych politických síl, ak by sa ekonomické pomery opäť zhoršovali.
Sankciám chýba jednoznačne postavený cieľ, ktorý sa má ich pomocou dosiahnuť. Cieľ, ktorý by mohol dokonca vzkriesiť k životu skutočnú európsku diplomaciu – aby sme nabudúce neboli odkázaní na mierové iniciatívy bieloruského báťušku a jemu podobných indivíduí.