Z istého pohľadu určite áno. Preverovaný človek musí napríklad strpieť, že príslušným orgánom sú sprístupnené údaje o jeho majetkových pomeroch či o jeho zdravotnom stave. Je to však dôvod na to, aby boli už raz vymenovaní sudcovia imúnni voči previerkam?
Pozrime sa napríklad na tie majetkové pomery. Ak by sa napríklad previerkou zistilo, že majetok dotyčného sudcu vysoko prevyšuje možnosti jeho (nijako skromných) mzdových príjmov alebo normálnych pôžičiek či hypoték, čo by to znamenalo? Nie je ťažké domyslieť si.
Znamenalo by to, že dotyčný je minimálne dôvodne podozrivý z korupčníctva. V horšom prípade dokonca z toho, že je alebo bol počas svojej praxe zapletený s organizovaným zločinom. Sudcovia sami vedia najlepšie, aké tresty v takýchto prípadoch vymeriavajú, alebo by aspoň mali vymeriavať, iným smrteľníkom na súdnych pojednávaniach.
Akú spravodlivosť môže asi presadzovať taký sudca? To nás má tešiť, že (možno) posiela do väzenia príslušníkov konkurenčných gangov, zatiaľ čo pri tých svojich je náchylný dopúšťať sa smutne známych „súdnych pochybení“? Skutočne sú sudcovia ako celok takí zažratí do predstavy o svojej dosmrtnej nedotknuteľnosti, že radšej budú mať medzi sebou skorumpovaných grázlov a mafiánov, ako keby sa mali podrobiť previerke?
Silný jazyk tu vôbec nie je zbytočný. Naši sudcovia sa pri obhajovaní svojich privilégií radi zapletajú do odborných právnych výšin, kde bežný laik už nemôže sledovať, o čo im presne ide. Lenže nám, bežným laikom, ide presne o toto: prečo by sme mali žiť s tým, že dokiaľ v slovenskej justícii nevyhynú dve generácie, dovtedy budú naše kauzy dostávať do rúk aj takí ľudia v talároch, ktorí by za normálnych okolností mali sedieť za mrežami?
Previerky určite nevyriešia všetky problémy našej justície. Je to však aspoň pokus o očistu. Mimochodom, za nestranné posúdenie výsledkov previerok majú ručiť Národný bezpečnostný úrad ako orgán na to určený, Súdna rada ako najvyšší orgán sudcovskej samosprávy a hlava štátu ako konečný arbiter. Keď má byť podľa sudcov, ktorí napadli previerky na Ústavnom súde, toto neprijateľným zásahom do nezávislej súdnej moci, prečo im potom neprekáža, že bude takto do nej „zasahované“ vo všetkých prípadoch nových žiadateľov, ktorých sa námietka netýka?
Ak to vezmeme ad absurdum, potom je zrejme rovnakým zásahom do nezávislosti súdnictva už len to, že nových sudcov nevymenúvajú čisto sami sudcovia. Ak napríklad prezident prekáža pri previerkach, prekážať by mal aj pri vymenúvaní… A ktovie, možno by niektorí naši sudcovia s takýmto absurdným výkladom aj súhlasili.
Lenže my nepotrebujeme súdnictvo ako štát v štáte, ktorý je imúnny dokonca ešte aj proti podozreniam z korupcie či prania špinavých peňazí. S takýmto súdnictvom máme bohaté skúsenosti. Až bude Ústavný súd rozhodovať o námietke proti previerkam, ktorú v stredu prijal na ďalšie posúdenie, budeme ho sledovať práve s takýmito myšlienkami.