Čakajú ju totiž hlboké a bolestné reformy, podobné tým, akými prešlo Slovensko. Zhruba na takomto hodnotení situácie sa včera zhodli náš premiér a nemecká kancelárka. Niežeby to nebola pravda, respektíve, niežeby to nebol realistický postoj. Je tu zopár háčikov.
Nieže reformy, ale ani len prísľub reforiem na Ukrajine nie je možný bez demokraticky zvoleného parlamentu a vlády. A výsledky demokratických volieb nebudú celkom hodnoverné a trvanlivé, ak sa takéto voľby neuskutočnia na celom území Ukrajiny. Čiže aj v oblastiach Donbasu.
Také voľby sa však na Ukrajine sotva uskutočnia, dokiaľ ich na Donbase neumožnia povstalci, ktorí oblasť kontrolujú. Tí zasa nebudú súhlasiť s ničím, kým sa dohody z Minska nestanú skutočnosťou. Ako sa však dohody medzi Vladimirom Putinom a Petrom Porošenkom môžu stať skutočnosťou, keď na Donbase sa každodenne strieľa, takže od začiatku „prímeria“ sa počet obetí na oboch stranách rozšíril o ďalšie tri stovky ľudí?
Jednoducho povedané, rozprávať o voľbách a reformách na Ukrajine je fajn, ale o chvíľu je tu november a Ukrajinci môžu začať mrznúť ešte skôr, ako sa tam vôbec skonsoliduje nejaká demokratická politická moc. Čo spraví Európa dovtedy?
Je dosť možné, že sa v rámci Európskej únie dovtedy zorganizuje nejaký „preklenovací úver“, aký spomína aj Angela Merkelová, ktorý by Ukrajine pomohol splatiť Gazpromu väčšinu zaúčtovaného dlhu za plyn. V podstate je takáto možnosť jednou z mála realistických, ktoré sa ponúkajú – ak len teda chceme Ukrajine pomôcť.
Ukrajinská ekonomika je na kolenách a neexistuje možnosť, aby si dokázala s dlhom poradiť sama. Zároveň však platí aj to, čo spomínal i Robert Fico – v Európe vonkoncom nie sme sami, kto by rád videl nejaké úsilie aj na strane Kyjeva po tom, čo napríklad, konkrétne my sme svoj diel solidarity ukázali reverzným chodom.
Kruh je dokonale začarovaný. Porošenko síce už údajne kreslí nové politické mapy Ukrajiny, lenže skutočné rozloženie síl a moci dokážu iba riadne parlamentné voľby. A až potom bude mať Európa v Kyjeve na rokovania partnerov nielen v osobe prezidenta, ale aj vlády, ktorá nebude iba dočasná.
Je zrejmé, že voľby na Donbase – ak majú prebehnúť v súlade s ukrajinským zákonom namiesto povstaleckej anarchie, ale najmä, ak majú prebehnúť v prímerí, nie uprostred bojov – môže zabezpečiť Porošenko iba v spolupráci s Putinom. Ak sa aspoň na tomto obaja zhodli pred pár dňami v Miláne, potom to nemuselo byť až také bezcieľne a neplodné stretnutie.
Aj keď to však Putin s Porošenkom priam dokážu, cesta k hlbokým a bolestným reformám (čiže k takým, ktoré majú zabezpečiť, že sa nám naše „preklenovacie úvery“ raz vrátia – nalejme si čistého vína) bude ešte dlhá, predlhá…