V inteligentnej diskusii sa považuje za faux pas, keď začnete na základe jedného čiastkového stanoviska domýšľať, s čím všetkým ešte váš oponent určite súhlasí a nesúhlasí. Takto sa na sociálnych sieťach každodenne vyrábajú „Putinovi špióni“ na jednej strane či „prisluhovači Ameriky“ na druhej strane. Prípadne „ficoidi“ a „pravičiari“.
Žiaľ, nedá sa nič robiť: sú aj prípady, keď časť naozaj vypovedá za celok. Keď jedno zakvákanie a potrasenie chvostom naozaj napovedá, že máte do činenia s kačicou.
V praxi to znamená, že ak niekto na základe náboženstva neváha prekrúcať skutočnosť a klamať verejnosť v snahe zastaviť napríklad zrovnoprávňovanie zväzkov LGBTI s „tradičnou“ rodinou, oprávnene môžete očakávať, že to isté bude robiť napríklad v prípade sexuálnej výchovy v školách. Alebo, a to je dnešný prípad, to isté bude robiť aj vtedy, keď sa štát prihlási k odstraňovaniu rodových stereotypov a diskriminácie žien.
Prekvapí preto niekoho, že proti stratégií rodovej rovnosti sa organizujú staré známe firmy – Fórum života, Aliancia za rodinu a podobne? Že v siahodlhej petícii, ktorú proti uvedeným dokumentom spísali a rozbehli, používajú svoj starý známy repertoár poloprávd, prekrúcania a konštruovania primitívnych sofizmov, ktorými chcú dokázať, že dokumenty sú škodlivé a vláda ich nesmie prijať?
Nemá zmysel rozoberať jednotlivé body petície. Stačí, keď nám ľudia, čo si myslia, že ženy sa majú v 21. storočí uspokojiť s mariánskym kultom, hneď na úvod povedia, že ideológia rodovej rovnosti „môže výrazne narušiť vzťahy medzi mužmi a ženami, ako aj prirodzenú rodinu“. A ešte, že: „Zároveň požaduje zdroje financovania, ktoré sú potrebnejšie pre iné priority.“ Ktoré priority to sú a na ktorých vŕškoch stoja, autori samozrejme nespomínajú…
Kačica fanatizmu a náboženskej neznášanlivosti kváka, vrtí chvostom a máva krídlami. Nedá si pokoj, dokiaľ u nás bude chcieť niekto niečo zmeniť k lepšiemu. Nárokuje si monopol na všetko, čo sa týka medziľudských a spoločenských vzťahov, na vzdelanie i kultúru. Svojich dôsledných oponentov rada označuje za „militantných“, a hoci sama púšťa oheň, síru a večné zatratenie na každého, kto sa jej protiví, vo vzťahu k sebe hystericky vyžaduje od všetkých úctu, pokoru a slušnosť.
A čo naša vláda, ktorá si hovorí sociálnodemokratická? Bol ten „obrovský úspech nášho parlamentarizmu“ na jar, keď zobchodovali súdnu reformu za ústavnú „definíciu manželstva“, náhodný incident, alebo to bol prvý vážny kvakot novej konzervatívnej kačice? Bude mať niekto z nich odvahu postaviť sa a povedať, čo si myslí, ak prejde referendum fanatikov cez Ústavný súd? Budú mať odvahu byť dôslední aspoň v rodovej rovnosti?