Nejde pritom o nejaké triviálne obvinenia britského bulváru, že sa rád pozrie na dno pohárika. Na povrch sa dostávajú informácie, že Luxembursko, na čele ktorého stál 19 rokov, umožnilo nadnárodným spoločnostiam vyhnúť sa plateniu daní.
Luxemburské veľkovojvodstvo je najbohatšia krajina EÚ a polovica jeho príjmov pochádza z finančníctva. Bankové aktíva až 20-násobne prevyšujú luxemburský HDP. Je zrejmé, že peniaze by sem tak intenzívne neprúdili, keby nemalo takú liberálnu daňovú politiku.
Po prepuknutí krízy Európska únia začala boj proti daňovým rajom, lebo daňová optimalizácia oberá štátne rozpočty o nemalé prostriedky. Lenže ako sa ukazuje, problém neleží len kdesi v Karibiku, ale priamo uprostred EÚ. Luxembursku sa však dlho darilo byť v tieni Írska a Holandska, na ktoré EK tlačí, aby si urobili poriadok v daňových zákonoch. Práve tie pomohli spoločnostiam ako Apple, Google či Amazon optimalizovať dane.
Aj keď sa Luxembursko i samotný Juncker môžu brániť, že všetko bolo legálne, lebo daňové úľavy sa poskytovali podľa jasných pravidiel, namieste je otázka: Môže na čele Európskej komisie stáť človek, ktorý svoju rodnú krajinu pomáhal meniť na daňový raj a tým poškodzoval druhých?
Asi iba ťažko, no je veľmi pravdepodobné, že ľudovci Junckera vo funkcii podržia, lebo išlo „len“ o problém etický. Ak by náhodou „motyka vystrelila“, Juncker by sa stal pokračovateľom v tradícii, ktorú začal už jeho predchodca Jacques Santer, mimochodom, tiež luxemburský premiér