Nezávislí kandidáti po prvý raz v histórii prekonali politické strany nielen v počte získaných kresiel primátorov a starostov, ale aj v počte poslancov obecných samospráv. Ich náskok pred najsilnejšou z politických strán, Smerom, je navyše dosť výrazný na to, aby ho nebolo možné ignorovať. Kríza dôvery v politické strany na Slovensku rozhodne trvá ďalej.
Pri detailnejšom pohľade však vychádza najavo i to, o akých politických stranách konkrétne je tu reč. Kandidáti Smeru, ktorý skončil v poradí ako druhý, získali síce oproti nezávislým kandidátom o nejakých 250 kresiel starostov a primátorov menej, lenže stále je to až o 720 kresiel viac, ako získalo tretie v poradí KDH.
Navyše, Smer samotný, nerátajúc koalície, získal v porovnaní s minulými komunálnymi voľbami v roku 2010 takmer o 250 starostovských a primátorských kresiel viac. Na druhej strane, hlavné opozičné strany dohromady získali takmer o 300 kresiel menej ako Smer a pomerne výrazne stratili aj oproti voľbám v roku 2010.
Pri hľadaní dôvodu, pre ktorý voliči na Slovensku dávajú čoraz viac prednosť kandidátom, ktorí sa deklarujú ako nezávislí, sa teda netreba uchyľovať k psychologizovaniu. Hlavnou diagnózou je tu pokračujúci rozklad pravej strany politického spektra.
Koniec-koncov, dobrým príkladom je nový primátor Bratislavy, ktorý sa deklaroval ako nezávislý kandidát po tom, ako bol posledné roky funkcionárom SDKÚ na mestskej či župnej úrovni. Pritiahol tak najmä voličov z pravej strany spektra, ktorí mu vďaka jeho deklarovanej nezávislosti dali prednosť pred oficiálne odporúčaným kandidátom pravicových strán.
Jasne pravicovo profilovaný kandidát má teda u nás šancu vtedy, keď vyhlási, že nebude mať nič spoločné s pravicovými politickými stranami… Nevedno v koľkých prípadoch sa podobná situácia opakovala po celom Slovensku.
Odstúpenie Pavla Pašku s komunálnymi voľbami nesúvisí priamo. Predseda Národnej rady totiž neoznámil svoju rezignáciu ešte pred voľbami, aby tým prípadne pomohol kandidátovi Smeru v Košiciach Richardovi Rašimu, ale až potom, ako Raši zvíťazil i napriek tomu, že pravica v Košiciach vyhlasovala „referendum o Paškovi“.
Napriek tomu Paškova rezignácia komunálne voľby možno aj celkom zatieni. Znamená totiž zmenu pomerov vo vnútri vládnej strany, ktorá môže mať ďalekosiahle následky. Tie však nezistíme špekuláciami o Paškovych motívoch, ale až vtedy, keď sa dozvieme, čo bude nasledovať po jeho odchode z postu.