Postavy z orloja

Verte alebo neverte, výmena druhého najvyššieho ústavného činiteľa (predsedu Národnej rady) nemusí byť pre život obyvateľov Slovenska tým najdôležitejším, čo sa v politike momentálne deje. Takmer určite nie z bezprostrednej blízkosti.

25.11.2014 22:00
Peter Pellegrini, Juraj Draxler Foto: ,
Odchádzajúci minister školstva Peter Pellegrini (vľavo) so svojím nástupcom Jurajom Draxlerom.
debata (12)

Na ministerstve školstva sa kolesá orloja opäť pootočili o jeden zub a v okienku sa ukázala postava nového ministra. Od jari 2012, keď Smer po predčasných parlamentných voľbách prevzal moc, je to v poradí už tretí minister školstva druhého kabinetu Roberta Fica.

Súdiac podľa tempa a charakteru zmien vo vedení tohto rezortu, človek by očakával, že štvrtý minister sa na scéne objaví začiatkom budúceho roka, bude mať dvadsaťpäť rokov a pečiatka na jeho vysokoškolskom diplome bude ešte vlhká… Nechajme však iróniu iróniou. Situácia v rezorte si vtipkovanie nezaslúži. Je totiž žalostná.

Čo nestihol rozbabrať Dušan Čaplovič svojou snahou po reformách všetkého a ničoho (najmä však toho, čo si v školstve a vo vede nežiada „reformu“, ale rekonštrukciu), to stihol počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcií doraziť Peter Pellegrini.

Ku cti Čaplovičovi treba zarátať aspoň to, že ako bývalý akademik dobre tušil, ako sa veci majú. Dobre musel vedieť, že jeho rezort nepotrebuje ani tak nové učebné osnovy, ako skôr nové učebnice. Alebo aspoň vôbec nejaké učebnice. Obrazne aj doslova. Sám seba nemusel balamutiť bohvieaký nie je štedrý, pretože mu muselo byť jasné, že jeho rezort je podvyživený a že on rozdáva nanajvýš ak omrvinky.

Lenže vo vláde, ktorá stavila všetko na jednu kartu, sanáciu verejných financií, si nepomohol. Asi nebudeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že okrem nepríjemného pocitu z predčasného odchodu z funkcie ho vtedy musel obliať aj pocit úľavy. Možno až taký veľký, že prevážil ten prvý.

To jeho nástupca bol iná káva. Pragmaticky sa tváriaci Pellegrini stihol počas svojich niekoľkých mesiacov v úrade zažiť pravdepodobne historicky prvé verejné protestné akcie akademikov a vedeckých pracovníkov svojho druhu u nás. Tam, kde hlas rozumu u Čaploviča narážal na sebaľútosť úradníka, ktorý vie, ale nevie si pomôcť, tam u Pellegriniho začal narážať na sebaistotu technokrata, ktorý o sebe nevie, že nevie.

Tvrdenia o mrhaní peniazmi na projekty, ktoré sú istené dvoma grantmi, žonglovanie s číslami, podľa ktorého keď SAV vezmeme desať miliónov a potom jej dáme osem, tak sme jej vo výsledku nevzali dva milióny, ale osem miliónov pridali, predstavy o tom, ako si „užitoční“ vedci zháňajú sponzorov a tí „neužitoční“ po zásluhe končia… to všetko pripomína niektorú z vlád Mikuláša Dzurindu tak živo, ako to nedokázal ani jeden z Dzurindových ministrov školstva.

Ak sme dosiaľ nespomenuli nového ministra, je to preto, lebo sa ako minister najprv musí prejaviť. Žiadnych sto dní však na to mať nebude. Vedci protestujú hneď dnes a v parlamente sa práve začína rokovať o štátnom rozpočte na budúci rok. Rezort je v žalostnom stave a to, čo s ním mieni robiť nová postava z rezortného orloja, sa vyjaví už v najbližších dňoch.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo školstva #Dušan Čaplovič #Peter Pellegrini #Juraj Draxler