Samotný zákon by bol možno úplne najlepší vtedy, keby sa z takého verejného obstarávania, aké v uplynulých rokoch prebehlo v Piešťanoch i všelikde inde, jednoducho vylúčili sprostredkovateľské firmy. Firmy, ktoré nevyrábajú počítačové tomografy ani RTG prístroje, dokonca ani len posteľnú bielizeň do nemocničných izieb. Bez ohľadu na to, či sú takéto firmy slovenské, alebo zahraničné, reálne, či tieňové.
Nikto zatiaľ presvedčivo nevysvetlil, prečo keď napríklad nejaká nemocnica potrebuje prístroje za milión eur a viac, nebolo by lepšie komunikovať rovno s výrobcami namiesto upírov, čo sa na jednej strane živia províziami od výrobcov, ktorí chcú umiestňovať svoju produkciu na trhu, na druhej strane vyciciavaním verejných peňazí z nemocníc. A to aj bez toho, aby sme zaratúvali prípadné čierne fondy a úplatky v neznámej výške.
Čo sa kto čuduje, že takéto firmy môžu pozostávať z jedného P. O. Boxu a jedného zamestnanca? Načo by ich malo byť viac? Veď na ich prevádzkovanie stačí telefónny zoznam s tými „správnymi“ menami a adresami, ktorý majú skutoční majitelia (a prijímatelia zisku) vo svojich mobilných telefónoch.
Hádam sa raz naozaj dočkáme toho, že verejné obstarávanie za naše peniaze bude aj nami kontrolovateľné. Nádej umiera… Veď to všetci poznáme.
Sú však veci, ktoré sa mali vyriešiť už teraz. Tak napríklad, ako je možné, že v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch je naďalej všetko po starom? Padol Pavol Paška, padla Zuzana Zvolenská, padla Renáta Zmajkovičová… a inkriminovaná zmluva na nákup cétečka stále platí. Kontrola ministerstva potvrdila pochybenie, prípadom sa momentálne zaoberá aj Úrad pre verejné obstarávanie, ale riaditeľka nemocnice stále sedí na svojej stoličke. Čo je, vzhľadom na to, aké politické veličiny už na prípade padli, neuveriteľné.
Ministerstvo vymenilo svojich dosadencov v správnej rade nemocnice – lenže opäť za štyroch dosadencov, čím drží celú správnu radu v šachu, pretože má v nej ďalej väčšinu. Arogancia politických úradníkov, ktorá bola vlastne na začiatku celej kauzy, teda po nej veselo pokračuje. Nezabúdajme, že na začiatku bolo práve neodôvodnené zvýšenie počtu nominantov ministerstva v správnej rade z troch na štyroch, ktorí potom odsúhlasili pochybný nákup.
Medzitým lekárske odbory žiadajú odchod vedúceho služobného úradu ministerstva Martina Senčáka, o ktorom tvrdia, že svojím prístupom bránil odhaleniu viacerých káuz… Kdežeby. Nový minister starému úradníkovi bezvýhradne dôveruje. Otázka je, či my môžeme dôverovať Viliamovi Čislákovi.