V každej domácnosti bez ohľadu na príjmy bude blahobytnejšia než po iné dni. Akokoľvek apelujú morálne autority na duchovný odkaz Vianoc, čoraz viac sú obrazom našich materiálnych snažení. Veľa o tom hovoria aj nákupy potravín a nápojov.
Vianočné prekonávajú všetky ostatné – obchodníci to vedia a usilujú sa predať čo najviac. Ľudia masírovaní reklamou zdôrazňujúcou, čo všetko si majú dožičiť, ak majú byť šťastní, utrácajú celoročné prémie a dôchodky výmenou za pár slastných chvíľ pri štedrovečernom stole.
Slovenské Vianoce bývali skromné a keď sa skončili, ľudia stávali od sviatočných stolov zdravší ako súčasníci. Zato dnes na ne neváhame míňať obrovské peniaze, ale šťastie a zdravie si za ne často nekúpime. Akciami znížené ceny potravín a nápojov vedú mnohých k tomu, aby si nakúpili viac, ako stihnú skonzumovať. Aspoň raz do roka si ľudia doprajú potravinový luxus. Je to však naozaj nadštandard, čo si kupujeme?
Pomaranče, mandarínky a banány už nie sú výnimočné, exotického ovocia z najvzdialenejších kútov sveta pribudlo toľko, že ho okúsil zo zvedavosti vari každý. Vzácnymi sa, naopak, stávajú kedysi bežné jedlá. Prieskumy upozorňujú na prudko upadajúcu spotrebu zemiakov, obyčajnej kyslej kapusty, ale aj strukovín. Namiesto nich jeme sóju, často geneticky upravovanú. Vzácnymi sa stávajú vlašské orechy, no bežnými sú cudzokrajné oriešky plné alergénov. Veru, bohatá potravinová ponuka býva niekedy zradná.
Na Vianoce sa viac než inokedy držíme tradícií a vraciame sa k pôvodným jedlám našich predkov. Bolo by dobré, keby sme si na ne spomenuli aj počas roka a dôrazne ich požadovali od slovenských obchodníkov. Bezprostredne by sme tak podporili domáce poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Bez ohľadu na sem-tam prebleskujúce optimistické čísla o zvyšujúcom sa zastúpení slovenských potravín na pultoch domáce potravinové hospodárstvo sa iba pokúša chytiť druhý dych. Pri vianočných presunoch po Slovensku k našim blízkym nevdojak registrujeme, že pribúdajú spustnuté polia, lúky a pasienky.
Pritom práve tieto územia by mohli dať ľuďom prácu a produkovať zdravé potraviny v podobe mimoriadne zdravého ovčieho a kozieho mlieka, jahňaciny, nehovoriac o hriešne zanedbávanom ovocinárskom a zeleninárskom potenciáli krajiny.
Vianočný stôl nás usvedčuje, ako žijeme a správame sa voči sebe aj krajine. Pred rokom veľká lekárska autorita profesor Viliam Bada vo vianočnom rozhovore Pravdy nabádal, aby sme cez Vianoce spomalili.
Ak si neuvedomíme, že práve Vianoce sú časom na zastavenie, že naháňanie sa za všetkým, čo by sme mohli mať, ale nemusíme, je obyčajná márnosť, potom zbytočne túžime po pravých Vianociach. Spomeňme si na tieto Badove slová. Nech sú naším predsavzatím do lepšieho roku 2015.