Posledných desať rokov od štartu piliera sporitelia s väčšími či menšími pochybnosťami počítali s tým, že úspory im pomôžu k vyššej penzii. Realisti si mysleli, že sa na penzii budú mať aspoň tak ako súčasní dôchodcovia. Žiaľ, ukázalo sa, že druhý pilier bol mačka vo vreci. Realita je horšia ako zlá.
Najprv politici sľubovali, že kto vstúpi do druhého piliera, bude mať švajčiarsky dôchodok. Vlani prepočty ukazovali, že prvé kombinované penzie z prvého aj druhého piliera, ktoré prídu v roku 2015, budú mierne horšie ako štátne dôchodky. Teraz sa ukázalo, že sú oveľa horšie. Peniaze si ľudia sporia v dôchodkových správcovských spoločnostiach a o penzie potom žiadajú v životnej poisťovni. Sporiteľ si s priemernou mzdou za desať rokov v druhom pilieri našetrí 7 360 eur, poisťovňa mu mesačne chce posielať len 21 eur. Poisťovňa sa teda tvári, ako keby mal sporiteľ žiť na dôchodku 30 rokov. V skutočnosti je stredná dĺžka života u muža 73 a u ženy 80 rokov. Poisťovne sú obviňované, že majú vyše 30-percentné marže a že počítajú s tým, že mužovi, ktorý ide do penzie v 62 rokoch, do 73. roku života vyplatia aj s valorizáciou necelých tritisíc eur, potom zomrie a zvyšok bude ich úžernícky zisk.
To je odrazu rečí o neprimeraných maržiach. Až 30-percentné marže poisťovní odrazu kritizujú aj tí, čo sa zastávali 70-percentných úrokov i s poplatkami v prípade nebankových firiem, na ktorých zbohatol súčasný prezident Andrej Kiska. Z verdiktov súdov pri jeho pôžičkách navyše vyplynulo, že každá zmluva bola v rozpore so zákonom.
Vysoké marže sú teda dlhodobý problém. V biznise často prekvitajú, nechodí sa kvôli nim za mreže, zisk sa dá optimalizovať a pri minimálnom zdanení prelievať, kam sa komu chce. V takomto prostredí bude problém reguláciou prinútiť komerčné poisťovne, aby sa vzdali väčšiny marže. O to viac, že súčasnosť je hektická, existujú inflačné riziká a predpovedať vývoj na pár rokov dopredu je veľmi ťažké.
Riešením by hádam bolo, keby penzie z druhého piliera vyplácala Sociálna poisťovňa. Potom by všetky riziká prevzal štát. Význam by to malo len vtedy, ak by úspory jednotlivcov zostali na samostatných účtoch a štát by ich nepoužil na vyplácanie súčasných penzií, čo ale môže znieť skoro až naivne.
V hre je tiež otvorenie druhého piliera tak, aby si existujúci sporitelia preniesli úspory do Sociálnej poisťovne. To by sa však malo umožniť iba penzistom, ktorí odchádzajú do dôchodku tento rok. Tých totiž podviedli planými sľubmi a je nespravodlivé, ak majú dostávať nižší dôchodok ako tí, čo zostali v Sociálnej poisťovni.
Ak by sa druhý pilier otvoril pre všetkých, zrejme by nastali masové odchody. Systém ako taký by stratil význam. To by bol najhorší scenár, keďže nasporené peniaze by štát mohol prejesť a v budúcnosti by pri starnutí obyvateľstva nemal z čoho vyplácať penzie, respektíve dôchodky by boli žalostne nízke. Treba teraz konať rýchlo, ale myslieť pritom najmä na budúcnosť.