Štát garantuje, že pri raste cien idú hore aj penzie. Pre štát to nie je zatiaľ veľký problém. Ak idú hore ceny, rastú spravidla aj platy a s nimi aj sociálne odvody. Penzie je tak z čoho zvyšovať.
Horšie to však bude pri druhom penzijnom pilieri. Sporiteľ si najprv odkladal penzie v niektorej z dôchodkových správcovských spoločností. Teraz si za ne môže nechať vyplácať v súkromnej poisťovni mesačnú anuitu. Buď pevnú, alebo indexovanú o dve percentá ročne. Penzia z druhého piliera tak nebude príliš rásť a hravo ju môže v budúcnosti porážať inflácia. Pri silnejšom raste cien tak budú dôchodky z druhého piliera reálne klesať. Človek si infláciu často uvedomí, až keď sa obzrie 10 až 20 rokov dozadu. Vtedy zistí, že ak mal v peňaženke 600 korún, bol v obchode relatívne kráľ, ale teraz s 20 eurami veľa vody nenamúti.
Pochybná valorizácia súkromných penzií len dotvára smutný obraz. Značnú časť z úspor ľudí pohltia marže súkromných poisťovní a druhý pilier o to menej pomôže ľuďom aj štátu v boji so starnutím populácie. Úlohou vlády preto teraz je, aby ešte pred otvorením druhého piliera šliapla poisťovniam na krk a účinne ich regulovala tak, aby penzie z druhého piliera stúpli a marže poisťovní klesli. Poisťovne sa vyhovárajú na všelijaké riziká a nákladové položky. Miera podnikateľského rizika, ktorú berú na seba, je takmer nulová.