Aj keby sme im priam chceli veriť, že oni s tým naozaj nemajú nič spoločné, Anton Chromík a ostatní sa mali zreteľne a jasne dištancovať od takej podpory, ktorá je spojená s vyvolávaním nenávisti. Keďže to nerobia, je zrejmé, že im v princípe ani takáto podpora neprekáža. Len nech je to podpora.
Aj taká podpora, ako slová toho rozguráženého farárka („Zobuďte sa, zastavte mor tretieho tisícročia! Postavte železnú oponu takej tolerancii a prekrúcaniu! Vytlačte túto špinu za hranice štátu!…“), čo sa ich minulý víkend pokúsil dostať do celoštátneho vysielania verejnoprávnej televízie. Nuž pod také slová by sa bol vďačne podpísal ktorýkoľvek z vrcholných nacistov. Je to totiž sloh ako z úvodníka Der Stürmer.
A vôbec to nebol jediný prípad, keď kňaz vyháňa ovečky k referendovým urnám stredovekým vyvolávaním iracionálneho strachu (stokrát vyvrátené lživé historky o „kultúre smrti“) a napokon aj stredovekým slovníkom. Je to len prípad, na ktorom sa opäť vyjavilo, že cirkevnej hierarchii to neprekáža. Tentoraz prešovskému gréckokatolíckemu arcibiskupstvu, ktoré tvrdí, že verejnoprávna televízia porušuje náboženskú slobodu prejavu (!), keď sa odmieta nechať zneužiť na šírenie podobných nehorázností.
Občasné výzvy, ktoré sa pokúšajú zmravňovať oba tábory naraz a kážu o akomsi spoločnom zmierení, sú tentoraz celkom mimo. Kto sú vlastne tie tábory? Heterosexuáli verzus LGBTI? Čistý nezmysel. Kresťania verzus ateisti? Čistá lož, ktorú sa ľuďom snaží podsúvať AzR spolu so svojimi tútormi z KBS a niektorými údajne kresťanskými politikmi.
Skutočná deliaca čiara tu dokonca neprebieha ani medzi ľuďmi, ktorí k referendu pôjdu, a tými, čo nepôjdu. Pre ďalší osud Slovenska by bolo lepšie, keby tých prvých bolo čo najmenej, ale úprimne pomýlení či málo informovaní ľudia ešte nie sú ten najväčší problém. Problém nie sú veriaci. Problém sú manipulátori, šíritelia lží a fanatici. Referendum je súčasťou ich pomsty za naše hlásenie sa k Európe. Súčasťou snahy vytrhnúť nás kamsi do civilizačného limba, v ktorom bude opäť možné úplne všetko. Tadeto prebieha skutočná deliaca čiara.
Problém nie je iba jedno falošné občianske združenie a malá revolúcia „kresťanskej politiky“, ktorá sa u nás chystá. Problémom sú aj politici, ktorí sa jeden po druhom hlásia k referendu, akoby ho div sami nevymysleli, ale keď sa majú verejne postaviť proti zlu, ktoré sa pokrytecky oháňa úctou k inštitúciám či tradíciám, zbabelo čušia. A najhoršie je, že čušia nie preto, lebo sa boja zla, ale preto, lebo sa boja, aby neprišli o hlasy. Lebo im je, práve tak ako Aliancii za rodinu, skrátka každá podpora dobrá.