Hlboký omyl

Ten, kto zháňa lieky cez internet z pofidérnych serverov, riskuje, že kupuje mačku vo vreci. Lenže čo má robiť pacient, ktorý si príde do lekárne po predpísaný liek a z novín sa následne dozvie, že užíva medikament, ktorý nebol poriadne overený?

28.01.2015 22:00
debata (2)

Presne to sa mohlo stať hociktorému slovenskému alergikovi po tom, čo sa zistilo, že indická spoločnosť GVK Biosciences sfalšovala výsledky klinických testov liekov, ktoré sa dostali na trh Európskej únie.

Predstavitelia indickej firmy sa hlboko mýlia, keď tvrdia, že obavy Európskej liekovej agentúry nie sú namieste. To, že žiadny pacient doteraz neumrel, ešte neznamená, že je všetko v poriadku. Už len to, že lieky nemusia byť na sto percent účinné, je dôvodom na ich stiahnutie z trhu. Liek predsa neužívame preto, aby vyvolával placebo efekt (teda aspoň väčšina z nás), ale preto, aby nás liečil.

Ak nemecké úrady hovoria o „systematickej povahe falšovania“, je dôvod na znepokojenie o to väčší. Veď akú máme garanciu, že raz namiesto drobných prehreškov pri testovaní nedôjde k zásadnému zlyhaniu s fatálnym účinkom?

Žijeme síce vo svete, kde sa lieky berú ako tovar, čo vytvára ustavičný tlak na znižovanie ceny a následne vedie k presunu ich výroby mimo EÚ. To by sa však nemalo odzrkadľovať na kvalite farmaceutických produktov. Európska lieková agentúra v spolupráci s jednotlivými národnými inštitúciami by preto mali samy testovať lieky a nespoliehať sa len na certifikáty vydané mimo EÚ. Ako sa hovorí: dôveruj, ale preveruj!

Mimochodom, tento škandál vnáša ďalšie pochybnosti do otázky vzájomného uznávania certifikátov medzi EÚ a USA, ktoré má byť súčasťou pripravovanej dohody TTIP.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #lieky #pacienti #klinické testovanie