Jedno však nemajú. Nemajú možnosť hovoriť pravdu. Na podporu toho, o čo im ide, nemôžu používať pravdivé argumenty, pretože také k dispozícii nie sú. Ich jediným východiskom je preto klamať.
Vymýšľať si odpudivé bájky o homosexuáloch, perverzné historky o sexuálnej výchove v školách, hrôzostrašné nezmysly o obsahu výchovy k rodovému scitliveniu. Nič z toho nie sú omyly, ktorých sa niekto dopustí v zápale diskusie. Sú to lži, prefabrikované a zosieťované tak, aby vyvolávali dojem faktov „o ktorých sa všade hovorí (píše)“.
Ako je možné, že lži, na vyvrátenie ktorých často stačí iba prečítať si patričný dokument či štatistiku, majú taký úspech? No preto, lebo tu nejde o fakty, ale o emóciu. O vyvolávanie všadeprítomného strachu. Navyše tým najzákernejším spôsobom: máte sa báť o svoje deti.
Máte sa báť toho, že si vaše deti vezmú gejovia či lesby. Áno, „technicky“ nejde o tie vaše, ale o deti z detských domovov. V ľudskej povahe však je, že pri predstave, ako sa ubližuje nejakému hoci aj celkom fiktívnemu dieťaťu, vaša emócia prirodzene smeruje k tomu vášmu, či vám blízkemu. Stačí teda vyvolať spojenie: LGBTI rovná sa ohrozenie akéhokoľvek dieťaťa, a dielo je dokonané. Rovnaký mechanizmus funguje pri predstavách, ako sa v škole na sexuálnej výchove „prznia neviniatka“.
Ľudia, ktorí sú premknutí strachom, že sa na nich „zhora“ valí čosi nepredstaviteľné, sú poddajní. A schopní uveriť komukoľvek, kto šikovne s ich strachom narába a manipuluje. Tvrdiť, že takéto referendum je najvyššou formou demokracie, je čosi, ako povedať, že vražda je najvyššou formou nesúhlasu.
Myslí si niekto naozaj, že v nedeľu sa všetci zobudíme a budeme navzájom priateľsky švitoriť bez ohľadu na sobotu? Sotva. Pandorina skrinka bude otvorená a ako je z báje známe, vypustené choroby sa do nej už len tak ľahko nevrátia. Ktosi tu investoval peniaze, energiu a invenciu do rozpútania „kultúrnej vojny“. Myslieť si, že sa na to v prípade neúspechu referenda vykašle, znamená podliehať ilúziám. Toto referendum je iba predzvesť vecí budúcich.
Pre postoj k referendu nie je dôležité, čo si myslíte o slove „manželstvo“, ale čo si myslíte o tom, že ľudia majú hlasovaním určovať a vymedzovať život svojich blížnych. Hlasovať o tom, čo smú a čo nesmú.
To je jadrom celého problému a to je aj dôvod, pre ktorý sa v sobotu nič neskončí. Za prizerania či dokonca účasti hlúpych, zbabelých a cynických politických elít sa u nás odohrá ďalší pokus o podkopanie akej-takej liberálnej demokracie a vykročenie smerom k nejakej novej forme totality. Pokus určite nie posledný.