Nikto v Európe nechce, aby násilie v Donbase prerástlo do veľkého medzinárodného konfliktu. Na to však musia aktéri najprv uznať, že veci sa vymykajú spod kontroly.
Ako v piatok napísal redaktor BBC News David Stern z Kyjeva, fakt, že sa nemecká kancelárka rozhodla cestovať do Moskvy, môže byť vnímaný ako pozitívne znamenie, pretože už skôr vyhlásila, že sa nestretne s Vladimirom Putinom bez perspektívy nejakého pokroku. Dúfajme. Pretože iniciatíva Merkelovej a Hollanda môže byť vnímaná aj ako posledný pokus riešiť veci diplomatickou cestou. Rozhodnutie NATO o zdvojnásobení počtu vojakov v jednotkách rýchleho nasadenia, úvahy o ich rozmiestnení v Poľsku a Pobaltí a napokon diskusie o tom, či má Západ dodávať Ukrajine zbrane, to všetko sú faktory, ktoré šance diplomacie na úspech rozhodne nezväčšujú.
Najmä je tu však samotný Donbas, kde v posledných týždňoch padli posledné ilúzie o prímerí dohodnutom v septembri v Minsku. Ofenzíva proruských povstalcov na juhu aj samotné, dlhé mesiace trvajúce nezmyselné boje o rozstrieľané letisko v Donecku robia bezpredmetnými hádky o to, ktorá strela do civilných oblastí bola zblúdená a ktorá zámerná. Prímerie, beztak viac-menej iluzórne, bolo odhodené, vojna sa opäť rozhorela plným prúdom a civilisti zomierajú. Existuje len jedna mierová cesta von z tohto bahna. Na jej začiatku stojí priznanie, že to, čo sa na východe Ukrajiny deje, už nemá nikto plne pod kontrolou. Ukrajinská vláda už len preto nie, lebo jej jednotky sú oveľa častejšie v pozícii tých, čo sa bránia. Kto má však pod kontrolou povstalcov?
Tí, čo sa na konflikt pozerajú ruskou optikou "záujmov veľmoci v blízkom zahraničí“, môžu aj stokrát tvrdiť, že Putin do Donbasu neposiela vojakov či techniku. Zato ešte nezmizne jednoduchý fakt, že bez materiálnej a morálnej podpory spoza hraníc by krvavé násilie možno ani nevypuklo, nieto ešte aby vydržalo tak dlho, ba dokonca aby proruskí "aktivisti“ dnes dobýjali Mariupoľ a podobne.
V Putinovom záujme určite nebol takýto bezvýchodiskový, vlečúci sa konflikt. Lenže ak aj bolo cieľom nejaké zopakovanie Krymu (a celý scenár "prevzatia moci“ aj s následným referendom to napovedá), v Donbase sa veci zvrtli. Putin preto nemusí povstalcov riadiť, ak však naozaj chce nájsť čestné východisko zo situácie a mier, musí na nich zatlačiť. On jediný má momentálne takúto moc, práve tak ako Západ jediný má moc dosiahnuť niečo diplomaciou v Kyjeve. Každý bude musieť v niečom ustúpiť. Petro Porošenko bude musieť zasa uznať, že ak sa čoskoro nedosiahne mier, ukrajinská vláda prehrala vojensky i ekonomicky. A že ak chce Kyjev odvrátiť takúto katastrofu, otázku štatútu Donbasu v rámci Ukrajiny bude musieť riešiť cestou európskych štandardov.
Ako povedal pred odletom Hollande, diplomacia nebude môcť trvať donekonečna.