Ukrajina vojensky jednoducho nemá na to, aby porazila povstalcov s ich nepretržitým prísunom čerstvých síl, techniky a munície. Mobilizačné snahy kyjevskej vlády narážajú na neveľkú ochotu verbovaných Ukrajincov. Niet sa čomu čudovať. Tí, čo milujú zbrane, boj a násilie, sú už dávno na Donbase. Tí ostatní… Ktorému normálnemu amatérovi by sa chcelo postaviť proti rozličným veteránom z kaukazských vojen?
K hrozbe vojenského kolapsu treba prirátať ekonomickú mizériu. Aj keby sa podarilo zastaviť boje hneď teraz, obnova ako-tak normálneho funkčného hospodárstva Ukrajiny bude dlhá, ťažká a najmä nákladná. Hľadiac na viaceré medzinárodné organizácie, ktoré nie a nie poučiť sa zo starých chýb, Ukrajinu najskôr čakajú roky pôžičiek s nemilosrdnými podmienkami. Tie budú stále destabilizovať tamojšiu politickú scénu, ktorú už dnes ohrozujú sily extrémnej pravice.
Usilovať sa o mierovú dohodu teda znamená v prvom rade usilovať sa o záchranu Ukrajiny. Zároveň to však, samozrejme, znamená zachraňovať mier ako taký. Dodávky zbraní Ukrajine môžu síce azda Kyjevu pomôcť na bojovej línii, všetko ostatné sa však pod ich vplyvom môže iba zhoršiť. Nehovoriac o tom, že väčšina modernej výzbroje by sa nezaobišla bez inštruktorov, ktorí by jej používanie cvičili Ukrajincov, a mohlo by sa stať, že prinajmenšom v prvej fáze by ju fakticky sami obsluhovali. To posledné, čo si môžeme všetci želať, by bolo, aby sa na Donbase zrazili priamo Rusi s Američanmi.
Kyjev pred Minskom II trval na tom, že akákoľvek dohoda sa musí zakladať na demarkačnej línii dohodnutej vlani v septembri v Minsku I. Hoci Vladimir Putin v januári žiadal Petra Porošenka, aby dohoda znela o stiahnutí ťažkého delostrelectva z „momentálnej línie kontaktu“, neskôr sa pri rokovaniach so Západom zdalo, že Rusi v tom ustúpia. Kameňom úrazu je nepochybne budúci štatút regiónov Donbasu v rámci Ukrajiny. Kyjev je ochotný baviť sa o väčšej autonómii, odmieta však federalizáciu.
Podľa analýzy britskej agentúry Reuters bude výsledok závisieť najmä od toho, aký je vlastne Putinov dlhodobý cieľ. Nepoznajú ho ani ruské, ani západné médiá. Všetci sa však zhodujú na dvoch možnostiach. Podľa prvej ruskému prezidentovi môže ísť o zmrazenie konfliktu, čo by mu umožňovalo zachovať si vplyv na Ukrajinu. Podľa druhej je jeho cieľom pokračujúca nestabilita, ktorá má podkopať pozíciu prozápadných politikov v Kyjeve.
Všetky cesty politikov a vyjednávačov opäť viedli do Minska. Môžeme len dúfať, že tam išli s vedomím, že príležitosť na nejaký Minsk III sa už zrejme nevyskytne.