Čisto technicky na tom, pravdaže, nie je nič zlé. Čo iné sa už môže na mierových rokovaniach dohodnúť, ako v prvom rade prímerie, v druhom rade výmena zajatcov a tak ďalej. V tom problém nie je. Problém je v tom, že prímerie dohodnuté v septembri minulého roka od začiatku veľmi nefungovalo, až sa napokon celkom rozpadlo a v oblasti zomrelo ďalších niekoľko tisíc ľudí. Mimochodom, zomierajú aj teraz a ktovie koľko ich ešte príde o život do nedeľnej polnoci.
Inými slovami, je samozrejme dobre, že po úmorných šestnástich hodinách prišli v Minsku Petro Porošenko a Vladimir Putin spolu so sprostredkovateľmi Angelou Merkelovou a Françoisom Hollandom k rozumnému východisku. Samozrejme, dobre je i to, že Rusi očividne zatlačili na predstaviteľov proruských separatistov, ktorí prišli ráno vo štvrtok do Minska rozhodnutí robiť veľké gestá, ktoré by znamenali stroskotanie rozhovorov. Dôležité bude však to, čo sa odohrá budúci týždeň, mesiac, štvrťrok.
Dôležité bude, aby separatisti pochopili, že aj keby náhodou chceli zase nejakou ofenzívou získať nové územia, prímerie sa bude striktne vracať k demarkačnej línii dohodnutej v septembri 2014. V tejto situácii je mimoriadne dôležité, že toto, zdá sa, pochopili Rusi. Tí pôvodne zastávali názor, že prímerie má vždy rátať s aktuálnou bojovou líniou, čím nabádali povstalcov na nové ofenzívy. A to z Putina v očiach Ukrajincov a Západu celkom zreteľne robilo agresora, dodajme.
Dôležité bude aj to, ako si Porošenko a vláda v Kyjeve predstavujú nový štatút Donecka a Luhanska v rámci Ukrajiny. To, že v Minsku II dostali opäť ubezpečenie, že Ukrajina zostane celistvým štátom vo svojich súčasných hraniciach, je veľké plus, ktoré by nemali premrhať.
Sotva im už postačí zaoberať sa štatútom ruštiny na ruskojazyčných územiach Donbasu. Reč bude musieť byť aj o právomociach miestnej samosprávy, čo je niečo, čo oficiálny Kyjev, tlačený nacionalistickou a extrémne pravicovou časťou spektra, dosiaľ odmietal uznať.
No a napokon, mimoriadne dôležité bude, ako si budúcnosť východnej Ukrajiny predstavuje Putin. Súčasná ukrajinská reprezentácia je Západom (vrátane nás) uznávaná ako legitímna predstaviteľka Ukrajiny. Snahy Ruska o jej odstránenie či o podkopávanie jej autority sa budú vždy posudzovať ako agresia či neprijateľné miešanie sa do vecí susedného nezávislého štátu.
Ak si chce Vladimir Putin zachovať nejaký vplyv na Ukrajinu a zároveň ani on nechce provokovať veľký konflikt s nedozernými následkami, sotva nájde lepšie východisko, než sa mu ponúka teraz. Verme, že o to mu ide.