V priebehu minulého týždňa nalietala toľko kilometrov a absolvovala toľko stretnutí ako žiadny iný politik. Akokoľvek sa však snažila, výsledkom bola zmluva, ktorá v podstate nič negarantovala.
Po jej podpise bolo zrejmé, že ide len o krátky oddychový čas pre obe strany, lebo toto prímerie má veľmi ďaleko od trvalého mieru, čo sa ukázalo už túto stredu, keď Debaľcevo padlo do rúk proruských separatistov.
Po obsadení tohto strategického mesta si ruský prezident Putin neodpustil uštipačnú poznámku: „Samozrejme, prehrávať je vždy ťažké, zvlášť keď prehrávate s bývalými baníkmi s traktoristami.“
Porážka od slabšieho súpera býva dvojnásobne trpká. Problém je však v tom, že v tomto prípade „traktoristom a baníkom“ velil ruský generál Alexandr Lencov, ktorý je zástupca veliteľa pozemných síl Ruskej federácie.
Keďže je tento generál zobrazený na viacerých videách z Debaľceva, tak mýtus o tom, že Rusko sa v tomto spore nijako neangažuje, definitívne padol. Tí, čo kvôli ruskej propagande nestratili posledné zvyšky súdnosti, to vedeli aj predtým – ruské zbrane sa tu neocitli len tak náhodou a neoznačení „zelení mužíčkovia“ spolu s ruskými generálmi neboli na Donbase na dovolenke…
Dá sa preto očakávať, že separatisti posilnení úspechom pri Debaľceve budú v ťažení pokračovať. Prioritou bude iste ďalší strategický bod – Mariupoľ, aby mohli získať priame prepojenie s Krymom po súši. Ak sa ukrajinskej strane nepodarí stabilizovať situáciu vo vlastných radoch, predovšetkým zlepšiť zúfalé velenie, ktoré je podľa vojenských odborníkov predovšetkým zodpovedné za stratu Debaľceva, ktovie, kde sa rozbehnutí Rusi zastavia. Preto už počuť hlasy, či by zo strany Ukrajincov nebolo prezieravejšie prestať bojovať, vzdať sa zámeru získať späť celý Donbas, opevniť súčasnú líniu, vytýčiť na nej novú hranicu a nechať dobyté územie napospas Rusom.
Znamenalo by to síce kapituláciu a v podstate zásadné prekreslenie povojnovej mapy Európy, no na druhej strane, ak Ukrajina dostane pôžičku od Medzinárodného menového fondu vo výške 17,5 miliardy dolárov, mala by sa sústrediť predovšetkým na rozvoj ekonomiky na zvyšnom území. Ak sa totiž ukrajinskému hospodárstvu bude dariť a sankciami podlomené Rusko pôjde dolu vodou, tak o pár rokov sa môže poľahky stať, že obyvatelia Novoruska budú hlasovať nohami. Nebolo by to nič prekvapujúce, stačí sa pozrieť, čo sa aktuálne deje v Kosove. Akokoľvek môžu byť ľudia hrdí patrioti, v krajine, ktorá im neposkytuje žiadnu perspektívu, nemajú dôvod zostávať.
Putinovi v tejto vojne tak či tak nejde o Donbas, nepotrebuje rozširovať svoje teritoriálne panstvo a už vôbec mu nejde o osud ruskojazyčného obyvateľstva. Chce šíriť chaos a ukázať Západu, čo si môže dovoliť. Vie, že Ukrajinci sami nad proruskými separatistami nezvíťazia. Ak im Západ nepomôže, možno by bolo lepšie túto jeho hru prestať hrať.