Dvanásť nových strán oznámilo ministerstvu vnútra, že mienia oficiálne obohatiť aj tak pestrý register 68 politických subjektov. Nejde o historický rekord, už sme ich mali vyše stovky, no úradníci z času na čas tento zoznam prevetrajú. Najmä keď pôvodne hyperaktívni vodcovia niekoľko rokov nedajú o sebe vedieť. Zvyšok mŕtvych chrobákov ožije obyčajne až pred voľbami.
Vyšší počet strán vôbec neznamená, že by bola na Slovensku hlbšia demokracia. Skôr naopak. Veď okrem niekoľkých výnimiek v medzivolebnom období sú aktívne len parlamentné strany. Ale aj medzi nimi sa nájdu také, čo majú iba 150 (SaS) či štyroch členov (OĽaNO). Takže o akomsi vnútrostraníckom živote a kontrole či o príprave perspektívnych lídrov, hoci najprv na regionálnej úrovni, sa dá ťažko hovoriť.
Čo si myslieť o „nových mladých tvárach“, keď sa pretĺkajú v politike už niekoľko volebných období, dokonca začas i ministrovali alebo viedli parlamentné výbory? Teraz vyrážajú do boja o voliča pod prefarbenými zástavami, raz označovanými za kresťanské, inokedy za konzervatívne či liberálne. Najprv sa bratríčkujú, vzápätí sa s veľkým krikom rozchádzajú, aby zase hľadali iné nevesty.
Bežní pravicoví voliči, sklamaní z politiky doterajších „zaužívaných“ strán, si veru nezaslúžia taký chaos a spochybňovanie hodnôt, ktoré uznávajú. Potom sa netreba čudovať, že sa čoraz menej ľudí zúčastňuje na voľbách.