Ideálne riešenia vo vzťahu k zadlženému Grécku po ruke nie sú. Ekonomika sa vo veľkom mieša s politikou a v hre je priveľa. Grécki politici si uvedomujú, že eurozóna sa ich krajiny nemôže zbaviť bez vážnych dôsledkov a to isté vedia aj ministri financií štátov platiacich eurom.
Preto ministri včera odobrili zoznam reforiem, ktorými nová grécka vláda chce nahradiť predchádzajúce kroky. Doterajší záchranný program by sa mal predĺžiť o štyri mesiace. Potom sa ukáže, ako ďalej. Kto ustúpil? Našiel sa kompromis, ktorý však nič nerieši. Tento kompromis je lepší ako prvotná požiadavka Atén na odpísanie dlhu. Na druhej strane aspoň teoretická nádej eurozóny na to, že Grécko raz požičané vráti, prežila, no stále zostala len v rovine teórií.
Všetci teraz platíme za chyby z minulosti. Eurozóna dovolila Grékom bezbreho sa tajne zadlžovať a v roku 2010 bolo na výber, či sa Grécka zbaviť, alebo mu dať druhú šancu. Rýchle riešenie by ekonomicky poškodilo zvyšnú zadlženú časť eurozóny a každý vedel, že aj druhá šanca bude bolieť.
Grécko dostalo 240-miliardový záchranný úver, na ktorom sa formou záruk vo výške 1,5 miliardy eur podieľa aj Slovensko. Je jasné, že ak by aj Gréci zreformovali všetko, čo treba, toľké peniaze nikdy nevrátia. Na ilustráciu, Grécko má 11 miliónov obyvateľov a jeho bežní obyvatelia majú len mierne vyššie mzdy ako Slováci. Ľudia na Slovensku si pritom dobre pamätajú, ako každého zasiahol úsporný balíček v roku 2011 za 1,7 miliardy eur, ktorým sa zvýšili takmer všetky známe spotrebné dane a vo veľkom sa škrtalo aj vo výdavkoch štátneho rozpočtu.
Nová ľavicová v Grécku má pravdu v tom, že dlhy nikdy nedokážu splatiť. Cieľom je však nájsť najlepšie zo zlých riešení. Eurozóna sa musí usilovať, aby Gréci vrátili čo najviac z dlhov, vykročili na správnu cestu a nikdy ich už nebude treba vyťahovať z kaše.
Všetci si uvedomujú, že toto je cieľ. Problém ostáva, že vláda Alexisa Tsiprasa sa chce do cieľa dostať šprintom, aj keď to má byť beh na dlhú trať. Reformný plán, ako ho zatiaľ navrhla, je chabý. Naplánovať si rýchle príjmy v rozsahu siedmich miliárd eur zastavením daňových únikov, korupcie či zoškrtaním výdavkov na ministerstvách je populistické. O pár mesiacov, keď sa ukáže, že sa štátna kasa neplní, bude preto grécky problém opäť na stole.
Gréci si musia uvedomiť, že nemôžu bezhlavo míňať a tvoriť nové dlhy. Peniaze musia dávať na skutočné reformy, ktoré prinesú dlhodobú udržateľnosť ich ekonomike, a tým sa prestane zhoršovať životná úroveň ľudí. Od eurozóny už jednu šancu dostali a trpezlivosť európskych politikov voči Grécku má svoje hranice.