Napokon, aj vrahov novinárky Anny Politkovskej spred deviatich rokov napokon vypátrali a potrestali. Zostáva len dozvedieť sa, kto si vrahov objednal a prečo.
Lenže toto je to najdôležitejšie a je to presne to, čo sa veľmi často verejnosť nikdy nedozvie. Je možné, že sa vražda Borisa Nemcova, tak ako vražda Anny Politkovskej, zaradí k iným zločinom s politickým pozadím, ktoré do dejín vchádzajú nie ako výpočet faktov, ale ako výpočet interpretácií. A hoci z toho ešte nevyplýva, že za zabitím Nemcova nevyhnutne stojí režim, je jednoducho pravdou, že režim, ktorý vlastným ľuďom klame, zamlčiava či prekrúca fakty a stále ideologicky „interpretuje“ pravdu o sebe a o svete, si môže za to sám, keď bude v tých interpretáciách figurovať ako hlavný podozrivý.
Tým skôr, keď práve takáto verzia vraždy akosi chýba medzi tými, o ktorých bolo od piatka počuť z úst vyšetrovateľov a policajných šéfov. Medzi spomínanými verziami nájdeme všetko možné: od útoku islamistov až po pomstu príbuzných partnerky, ktorá vraj mala byť donútená k potratu. Nechýba medzi nimi ani tá, podľa ktorej vražda Nemcova je „pokus zhoršiť situáciu, možno dokonca destabilizovať situáciu v krajine, zostriť konfrontáciu“, ako vyhlásil Michail Gorbačov a ešte pred ním šéf vyšetrovacieho výboru Vladimir Markin.
Inými slovami, medzi oficiálnymi pracovnými verziami toho, čo sa stalo, nechýba tá, podľa ktorej Nemcova dali zavraždiť „nepriatelia Vladimira Putina“, aby ho mohli obviniť. Ktorí nepriatelia? Nemcovovi opoziční kolegovia, nejakí ultranacionalisti, pre ktorých je aj Putin príliš liberálny, prísloveční agenti CIA…?! Vlastne by potom ani neprekvapilo, keby vo svetle takejto perverznej logiky nebolo vo vyšetrovaní miesta pre tú occamovsky najjednoduchšiu líniu: čím sa Nemcov zaoberal a kto boli jeho nepriatelia? Komu ležal v žalúdku?
Argument: Nemcov nemohol Putina nijako ohroziť, čo by ruský prezident z jeho odstránenia mal?, sa dá aj obrátiť: A čo by potom z jeho smrti mali Putinovi nepriatelia? Ako môže smrť niekoho takého nedôležitého spôsobiť „destabilizáciu“? Skrátka, v politike sa nevraždia len veľmi dôležité figúry a politické vraždy nebývajú len výsledkom najsofistikovanejších úvah. Argument: „takto to byť nemohlo, pretože je to príliš hlúpe“ je hlúpy. Až príliš často neplatí. Žiaľ, smrť Borisa Nemcova až pridobre zapadá do dnešnej ruskej atmosféry vybičovaného nacionalizmu, vojnovej rétoriky o zradcoch národa a piatych kolónach, ako aj štvania proti každému, kto kritizuje politiku Kremľa voči Západu a Ukrajine. Vo všetkých týchto kategóriách stál Nemcov na strane tých „vinných“. Nech už spúšť stlačil ktokoľvek, stláčala sa mu až príliš ľahko. A režim sa nedokáže správať inak, iba ako vinník: bľaboce čosi o svojich nepriateľoch, aby sa zabudlo na to, že on sám bol najväčším nepriateľom obete vraždy.