Práve naopak, malé krajiny, najmä tie európske, sú v mnohých ohľadoch tie najúspešnejšie. Jedným z dôvodov, prečo u medzinárodného spoločenstva požívajú väčšiu dôveryhodnosť, je to, že nemajú žiadne mocenské nároky.
Napriek rastúcej globalizácii sa tak dokážu presadiť v medzinárodnom politickom systéme. Azda najlepším dôkazom toho je bývalý dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen či jeho nórsky kolega Jens Stoltenberg, ktorí získali významný post generálneho tajomníka NATO.
Teraz sa črtá ďalšia možnosť, že do dôležitej funkcie bude zvolený predstaviteľ malej krajiny. O Miroslavovi Lajčákovi ako o možnom kandidátovi na post generálneho tajomníka OSN sa už hovorilo pred dvomi rokmi. Donedávna sa ešte uvažovalo aj o Jánovi Kubišovi. Od víkendu je jasné, že kandidátom Slovenska bude súčasný minister zahraničných vecí.
Aj keď východisková pozícia Lajčáka pred hlasovaním je dobrá, to, či sa jeho meno zapíše do histórie vedľa Trygve Lieho či Daga Hammarskjölda, bude závisieť predovšetkým od našej diplomacie. V rámci tzv. východoeurópskej regionálnej skupiny, z ktorej by mal vzísť nový šéf OSN, sa totiž ako potenciálni kandidáti spomínajú tiež bývalý slovinský prezident Danilo Türk a šéfka UNESCO, bulharská politička Irina Bokovová.
Najprv preto bude nutné presvedčiť 22 krajín z nášho regiónu a následne päť stálych členov BR OSN, že na poste šéfa OSN bude sedieť erudovaný človek, ktorý túto funkciu zvládne.