Možno sa vám takýto prieskum zdá byť úplne v poriadku. A možno si tiež myslíte, že je tak trochu absurdný. Rovnako ako celá situácia okolo Grécka a eurozóny.
Čo chce nová grécka vláda, je zrejmé minimálne od januára tohto roku, keď prišla k moci. Aby mohla zvrátiť následky politiky škrtov a šetrenia, potrebuje vládna Syriza s eurozónou dohodnúť nový „splátkový kalendár“. Ak už sa dlhy nemajú škrtať, Syriza žiada aspoň prepojenie splátok s výkonom gréckeho hospodárstva.
Predchodcovia Syrizy poslušne kládli dlhovú službu na najvyššie poschodie vládnych priorít. Výsledkom však bolo, že HDP Grécka za ostatných päť rokov klesol o 25 percent, v krajine zaniklo milión pracovných miest, nezamestnanosť mladých dosahuje 60 percent a domácnosti, ktoré sa prepadli pod čiaru chudoby, sa rátajú na státisíce. Ešte pár rokov podobnej politiky a Grécko by sa z nie bohatej, ale stále ešte európskej krajiny prepadlo rovno do tretieho sveta.
Čo sa predstavitelia Syrizy zatiaľ dozvedeli od partnerov v eurozóne? Žiadne pravidlá sa meniť nebudú, Gréci sa majú držať doterajšieho programu. Za úlohu síce dostali vypracovať zoznam reforiem, ktoré by im umožnili postupne obsluhovať horu dlhov i plniť svoj sociálny program, s čímkoľvek však dosiaľ prišli, nikam sa nedostali.
Od nemeckého ministra financií Wolfganga Schaubleho, ktorý tvrdý odpor eurozóny proti Syrize osobne stelesňuje, v podstate grécki politici počúvajú iba: „Choďte domov a vráťte sa so zoznamom reforiem. Môžu byť, aké chcete, len keď budú totožné s tými, ktoré sme vám predpísali my.“
Ak k tomu z druhej strany pridáme hrdé vystupovanie politikov gréckej vlády na európskych fórach a nelichotivé poznámky ozývajúce sa z Atén na adresu Nemecka a naopak, je jasné, že politická nevraživosť sa hrozí zmeniť na nevraživosť národnú. Grécky premiér Alexis Tsipras to v pondelok v rámci stretnutia s Angelou Merkelovou vyjadril jasne: „Našou prioritou musí byť vyvrátenie stereotypov, ktoré sa vytvorili v posledných pár rokoch. Gréci nie sú leniví a Nemci nie sú zodpovední za všetko zlé, čo sa v Grécku deje.“
Vyvrátenie stereotypov však Grécku nebude stačiť na odvrátenie hroziaceho defaultu. Ten ešte nemusí automaticky znamenať odchod z eurozóny, ale rozhodne ho výrazne priblíži.
V čom je teda spomínaný prieskum absurdný? Nemeckí voliči od svojich politikov roky počúvajú, ako sa skladali na záchranu Grécka, hoci v skutočnosti sa skladali najmä na záchranu nemeckých bánk. Teraz, keď Gréci potrebujú pomôcť už naozaj Grécku – a ani nie primárne finančne – nemeckí voliči od svojich politikov počúvajú, aká je nová grécka vláda naivná a nezodpovedná. A pre toto všetko majú Nemci podľa prieskumov neustále silnejúci pocit, že Gréci si zaslúžia trest: v takej podobe, ktorá by však takmer naisto znamenala, že nemeckí voliči zo svojich peňazí neuvidia už ani cent… No nie je to absurdné?