V bohatej a sýtej Európe 21. storočia má potravinová otázka inú podobu. Ľudia sa po sérii škandálov pýtajú, akéže potraviny to vlastne jeme. Sú zdravé? A kto ich vlastne vyrobil?
Značka Vyrobené v EÚ, ktorá si zakladá na prísnej legislatíve, nepripúšťajúcej napríklad mäso vyrobené s podporou rôznych stimulátorov rastu, sa otriasa v základoch. Spotrebitelia jej nedôverujú. Predovšetkým v starých členských krajinách rastie dopyt po potravinách, vyrobených doma.
Podnet k potravinovému vlastenectvu, ktoré sa ľahko mení na potravinový nacionalizmus, dal škandál s podvrhmi konského mäsa. To v globalizovaných výrobkoch nahrádzalo drahšiu hovädzinu a ukázalo, kam až môže zájsť honba za ziskom. Falošné hovädzie sa predávalo po celej EÚ. Keď podvod vyšiel najavo, nastalo masové zdesenie spotrebiteľov. Európsky parlament prijal rozhodnutie o tom, že spotrebitelia musia vedieť, čo si kupujú a čo jedia. Poznať, kto konkrétne stojí nielen za kurčaťom, bravčovým karé či sviečkovicou, ale aj za výrobkami z toho či onoho druhu mäsa.
Od 1. apríla kupujúci už vedia, akého pôvodu je kurča či bravčové alebo hovädzie mäso, ktoré obchod ponúka. Stanovil to zákon. Na mäsových výrobkoch zložených z viacerých druhov mäsa však ešte označenie nemusí byť. Európska komisia hľadá spôsob, ako vyhovieť na jednej strane požiadavke spotrebiteľov dožadujúcich sa kompletnej informácie o zložení výrobku a na druhej strane požiadavke výrobcov, ktorí vravia, že je to takmer nesplniteľná požiadavka. Podopretá hrozbou, že ak na ňu výrobcovia pristúpia, výrobky zdražejú o 50 percent.
Vraví sa, že žiadna kaša, ani tá mäsiarska, sa neje taká horúca, ako sa navarí. Veď už teraz poniektorí slovenskí mäsiari, a to aj tí, čo dovážajú mäso zo západnej Európy, hovoria, že nemajú problém s označovaním pôvodu mäsa na svojich výrobkoch. Zdraženie považujú za strašenie. Naozaj, prečo aj. Je tu predsa voľný trh a konkurencia. Zvíťazí ten, kto sa lepšie prispôsobí príslušnému nariadeniu EK.
Moderné poľnohospodárstvo a potravinárstvo je priemyselné a výkonné vďaka špičkovým technológiám. To ony uvoľnili milióny roľníkov z vidieka a ponúkli ich všetkým ostatným odvetviam, aby urýchlili rozvoj a blahobyt ľudstva. Všeobecnou túžbou spotrebiteľov, nielen bývalých vidiečanov, sú pôvodné potraviny. Tú neraz vyjadrujú len etikety s kravičkami či ovečkami na gýčovito zelenej lúke s modrou oblohou. Dokážeme vôbec vyrobiť chutné jedlo starých a prastarých mám? Pri dodržaní prísnych bezpečnostných štandardov, ktoré umožňujú precízne stroje a vzdelaní farmári a potravinári, určite áno.
Fakt, že nevidíme, ako sa pestujú rastliny, chovajú zvieratá a suroviny spracúvajú na hotové jedlo, však nič nemení na našom práve poznať a vedieť, čo potraviny obsahujú, či sú jednoducho v poriadku. Nestačí nám virtuálna realita z reklám, ale žiadame skutočnú pravdu o jedle.